Požadovaná funkcia je prístupná iba pre administrátorov

Prve stretnutie

Príspevok v téme: Prve stretnutie
Anonym21

Toto bude dlhy vylev a kto nema zaujem ho citat cely, moze zacat 3. odstavcom, resp. druhy celkom vynechat. Poznam sa uz dlhu dobu s jednym dievcatom cez net, presne je to 3,5 roka. Byva velmi, velmi daleko a preto sme sa stale nestretli. Okolnosti su dost zvlastne - hned zo zaciatku, ako sme si pisali sme sa do seba "zalubili", posielali sme si sms a planovali sme stretnutie, lebo sa totiz vyskytla taka moznost. Bola akurat vo veku, ked sa dievcata uz zvyknu zaujimat o chalanov. Z velmi hlupej necakanej udalosti to napokon nevyslo, ja som bol sklamany, ona tiez a navyse z jej strany zacali ubudat sms aj spravy na chate, co ma este viac polozilo. Casto opakovala, ze na lasku cez net neveri a nechce nas vztah drzat v rovine naivnych predstav. S odstupom casu som jej dal za pravdu-

Takze po dlhych mesiacoch som sa zmieril s tym, ze ostaneme len internetovymi kamaratmi, ktori si budu vymienat pohlady tykajuce sa ich spolocnych zaujmov a tiez radosti aj strasti zo zivota. Ak mam ale byt celkom uprimny, to co som k nej citil ma tak uplne nepreslo. Vzdy som jej aspon mierne daval najavo, ze ja svoje city povazuje za viac nez len "internetove mat rad", ktore ona nepovazuje za skutocne. Urcite si teraz celkom opravnene kladiete otazku, preco som sa radsej nepohol dalej. Na to existuju dve vysvetlenia - 1. - len tazko sa mi dari najst niekoho, kto by mi vyhovoval, asi som jednoducho prilis narocny. A hoci sa tak aj obcas stalo, no z pochopitelnych dovodov tie dievcata uz mali priatela. Kamaratok mam teda relativne dost (no ako sa to vezme, som introvert, takze vseobecne s vela ludmi sa nestykam, ale medzi tymi ludmi su dievcata, ktorym asi vyhovuje moja zvlastna povaha), no nic, co by smerovalo niekam hlbsie. 2. - stale mi obcas da najavo, ze jej na mne zalezi a ze sa so mnou chce stretnut, cim moje city drzi nazive. A to hlavne v poslednom roku. Volame si asi tak raz za mesiac, no prevolame spolu tak najmenej jednu hodinu, obvykle tak 2. Totiz obaja mame ten isty blby problem - mame paranoidnych rodicov. Nepytajte sa preco, ale az doteraz nebolo mozne sa stretnut. Teraz som uz vsak dospely a nasi mi veria, takze mozem ist len tak sam prespat niekde o XY km mimo domu. Samozrejme, nie priamo ku nej.

Takze situacia je takato, mam 19 a ona skoro 17 a ideme sa stretnut vo vacsom meste. Stravime spolu asi tak 2,5-4,5 hodiny, to bude zalezat od okolnosti. Co od vas ocakavam su nejake rady, skusenosti atd. Ona totiz uz rad sa takto s jednym chalanom v tom istom meste stretla, je naozaj velmi, velmi pritazliva (no vobec nie je ten typ, co by vystavoval svoje telo, navyse je krasna aj zvnutra), a tak o zaujemcov nema nudzu. No ignoruje ich alebo si z nich aj robi srandu, lebo kazdy z nich ma nejaku vadu (napriklad jeden typek ju pozyval von uplne kazdy den a to niekolko mesiacov), viem si predstavit, ze bezni chalani nemaju tolko odvahy, aby ju niekam pozvali a ona sama od seba o vztah neusiluje. Takze viete si predstavit, ze chcem, aby sa so mnou citila naozaj dobre. Viem, ze treba byt prirodzeny, ale nechcem to ani tak celkom ponechat nahode. Rad by som pocul nejake rady. Myslite, ze je dobry napad ist do kina? Ked ja mam pocit, ze by som sa s nou dokazal rozpravat aj cely den, ale co ak znervozniem ak ju uvidim a nepojde to tak lahko. V tom pripade bude asi to kino aj dobry napad. Tiez neviem, ako sa vlastne s nou mam zvitat. Hodi sa objatie? Lebo ja si nie som uplne isty, co citi ku mne (v tom ako sa voci mne prejavuje su paradoxy, ako ste si iste vsimli), a tak neviem, ci by to nebolo na nu prilis. Kludne sa vyjadrite aj k tomu, co si myslite o tomto vztahu, lebo hoc sa snazim byt vo vacsine oblasti zivota racionalny, tak v tomto je mi jasne, ze je to uplne mimo mojho rozumu.

Cenim si kazdu osobu, co si to precita cele a skusi mi poradit. Urcite sa nemoze stazovat, ze som prezradil toho malo =).

iskierka

milli, tá slečna mi z jeho opisu nepripadá ako osoba, ktorá by ho začala presviedčať o tom, aby s inou dievčinou nikam nešiel. Skôr by iba sklopila uši a popriala mu veľa šťastia, aj napriek tomu, že by jej mohlo naozaj na ňom záležať- až na tie okolnosti, čo ty vieš, možno to neboli žiadne výhovorky. Mne samej sa stávali také veci, že som si nikdy nič poriadne radšej ani neplánovala, lebo vždy niekto niečo riešil a potreboval, v obrovskej rodine stále nejaké vzácne návštevy...to máš tak no...blbé, čo už

milli11

No, ze mu hned zacne pisat, nech s nou nejde, ze ako si mohol tak rychlo najst inu... A myslis, ze mu to povie na rovinu, ked doteraz sa len vyhovarala? :/

iskierka

Niee..nepíš jej, že ideš s inou
milli a ako on zistí na základe jej reakcie, či to ona myslí alebo nemyslí vážne? Veď ona takisto môže hrať hrdinku, že jej to je jedno a pritom nie je
Normalne na rovinu jej napíš, aby sa úprimne vyjadrila, či má zmysel vyvíjať úsilie, či je aspoň minimálny záujem sa stretnúť.
Nech to napíše raz a v prípade negatívnej odpovede sa už o tom (alebo aj vôbec) nemusíte baviť. Keď jej vysvetlíš, že radšej chceš byť na istom a poznať pravdu, tak to prežiješ, aj keby sa ti jej odpoveď nepáčila. Hlavne nech ťa už netrápi.

Anonym21

doubledog: Uz ma to davnejsie napadlo, ale nerad klamem a nikdy som nebol k tomu tak dohnany to skusit ako teraz, takze som jej napisal, ze sa teda idem aspon v den zapisu stretnut s dostupnejsou internetovou kamaratkou (teda nenapisal som to priamo v takejto podobe, skor tak menej explictine, ale zrozumitelne) a vlastne to nie je az taka loz, lebo jednu som aj pozval, ale s tou si velmi dlho nepisem, tak netusim, ako odpovie, ale to ani pre mna nie je az tak dolezite =P. Skor ma bude zaujimat jej reakcia (myslim vzdialenej slecny) a ak sa z nej vela nedozviem, no tak si trochu este navymyslam =).

Kazdopadne uz sa s tym vyrovnavam, chcem ist v zivote dalej, nefixovat sa na ciele, ktore ma nikam neposuvaju. Je to vyzva taketo nieco pustit a zamerat sa na ine, ale na jednu dobu sa mi to uz podarilo, tak verim, ze to zvladnem znova.

Nuz a ako vidim, dokonca aj tu mam nejaku dalsiu zaujemkynu =P.

ciernaperla

och Anonym :( normalne mi je to luto ze Ti to nevyslo...ale takto to bohuzial chodi a teaz to chces prosim Ta ako riesit???

doubledog

sprav test:
napis jej nejak zaobalene, nie priamo, ze si si niekoho nasiel, ale inak neprestavaj robit nic, co si robil predtym
iba velmi mierne povol

a z jej reakcie uvidis, co k tebe citi

milli11

Viem, ze je to tazke, ale stava sa. Ja tiez nerozumiem ludom, ktori namiesto toho, aby rovno povedali, nechcem ta, nechcem sa s tebou stretavat, radsej hladaju blbe vyhovorky. Ako: "su u nas krstiny, mama ma narodeniny a pod." Ja ked sa s niekym nechcem stretavat, poviem mu to rovno do oci, ale snazim sa taktne. Ma s pravdu, uz aj ja som zistila, ze clovek, ak chce, si cas najde, ved co moze byt prvorade pre zalubeneho cloveka?

Anonym21

Tak toto co vam teraz napisem - no asi si pomyslite, ze si z vas robim srandu, ale myslim to vazne. Povedala, ze napokon "musi" vycestovat za bratom do Prahy, vraj si konecne vybavil dovolenku a neuvidi sa s nim do Vianoc. Vraj rodina je predsa pre kazdeho prednejsia. Tak ano, je taky dost rodinny typ, dedinske dievca, ale ze by v jej kalendari bolo take tazke pre mna najst malicke miesto?! Ach, no povedzte mi, nie som ja uplny debil? =)

Uz som si vybavil aj noclah u stryka a tety, takze to mozem pekne zrusit. Uz dvaja ludia mi povedali, ze ma taha za nos, bral som to do uvahy, ale aj tak som jej este veril. Teraz vravi, ze dalsi vikend "musi" ist niekomu na svadbu s kamaratmi, ze mozno ten dalsi. Takze az by slecne nahodou neoslavovala narodky kamaratka zo skolky alebo neumrela sesternica zo 4. kolena, tak mozno ten dalsi, co je vlastne aj posledna moznost. A domnievam sa, ze fakt uplne posledna a ani nedufam, ze bude naplnena. Ona sice hovori, ze jej je to blbe, ze ju to mrzi, ale popravde - ak sa tak aj citi (comu prilis neverim), strasne rad by som aj ja tak citil. Rad by som bol len pred rodicmi, strykom, tetou a dvoma karatmi za riadneho idiota, sice ani to nie je bohvieco, ale je to este horsie. Este sa aj urazi, ak jej vycitam, ze je pre nu tak tazke mi tak malo obetovat. Tak jej zavidim ten luxus mat schopnost nestarat sa o pocity druhych a proste si len zit bezstarostny zivot s plytkymi povzneseniami nalady. Ale priznavam si, je to cele moja chyba a pripisoval som jej prejavom naklonnosti znacne prehnany vyznam. Len je strasne blbe zistit, ze clovek tak dlho siel slepou cestou.