S priatelom sme spolu 4,5 roka.Mame spolu 8 mesacneho syna. A byvame spolu rok a pol.Priatel ma velmi tazku povahu. Vie sa urazit za vsetko mozne, a potom so mnou nerozpravat.Ale najhorsie je to,ze ked sa o nieco rozpravame a nieco sa mu nepaci zacne po mne kricat,dostane ako keby zachvat zurivosti.Uz som mu povedala niekolko krat ze sa mi to nepaci ze po mne krici.Krici na mna aj pred mojimi rodicmi aj pred svojou mamou na mna nakrical.Jeho mama sa ho uz boji,lebo aj na nu uz nakrical.Bojim sa ze nas syn sa ho bude bat.A v poslednej dobe sa to len stupnuje,s tym kricanim.Som smutna s toho,preco sa tak ku mne sprava :( Ja sa stale nejaky problem snazim vyriesit s kludom,ale on iba krici.Ma niekto podobny problem ?
Vybusny priatel
Viki, zapametaj si zasadne pravidlo: NIKDY sa nedaj vyprovokovat ku kriku.
Za dalsie, doporucujem jemne, ale dorazne opakovat sookola jednu a tu istu vetu zakazdym, akonahle zacne kricat: "Zbytocne zvysujes hlas, decibelmi nezvysis hodnotu svojich slov. Ak chces rozumne diskutovat, som same ucho, v opacnom pripade ta odmietam registrovat."
A fakt to aj tak riesit. Skor ci neskor kricat prestane, pretoze zisti, ze tak naozaj nic nedosiahne.
Snaz sa ho zakazdym, ked zacne soptit, priviest k debate bez emocii, decibelov alebo utokov. Potom sa mozno dostanes aj k prilezitosti, abyb si zistila, preco je taky vytoceny, co mu chyba a preco si takto ventiluje nejaku svoju frustraciu ci komplex.
Pokial takyto system nebude nijako zaberat, a jeho agresia bude stale rovnaka, prip. sa stupnovat, bude trieskat dverami a dalej hulakat, bude nutne bohuzial zvazovat odlucenie. Nie rozchod alebo utek - ale zariadit sa tak, ze na dlhsi cas aj s dietatom odides. A bud sa chlapec uvedomi, alebo zistis, ze napriek veku je stale nezrely na otcovstvo a bude radsej sediet pri kompe a hrat sa.
Mozno to bude bolestne zistenie, ale cim skor pride, tym skor budes moct zacat nanovo a napredovat. Zatial to totiz ide dole vodou.
Viktoria prosim ta a to ti je naco taky chlap, co radsej sedi za pocitacom a ziape na teba a na jeho mamu...ako mu chces pomoct, ked on sam pomoc odmieta...dokedy chces este pri nom ostat...
aj ja som vyrastala s agresivnym otcom,a zanechalo mi to nocne mory.
Poviem len toľko.... mala som takého agresívneho otca. Bolo to strašné. A teraz sa mi stáva, že keď niekto len zvýši na mňa hlas, je mi do plaču.
Mysli na syna. Ak si nebude chcieť nechať pomôcť odborníkom alebo sa zmeniť, urob čo pokladáš za najlepšie pre syna. Neprajem nikomu vyrastať s takým otcom.
byvame spolu cca rok a pol.Ked sme zacali spolu byvat tak sa to zacalo,ale nepametam presne kedy,ale niekedy neskor,mozno po pol roku(to uz som bola tehotna),a neverim ze od vtedy sa pre nieco trapi. Ked sa nam narodil syn,tak sa to stupnovalo a teraz krici na mna skoro kazdy druhy den pre nieco.Nevie to vyriesit kludne.Zabudla som podotknut,ze on velmi rad hraje jednu online hru.Ked sme nemali dieta,dokazal pri tom stravit cely vykend.A teraz ma cas cca 2 hodiny denne.Takze aj tam je teda zakopany pes.A pritom ma 30 rokov. Ja som mladsia.Takze aj dost casto je nahnevany aj preto,ze nemoze koli mne a dietatu hrat,tolko kolko by chcel,asi mu nedoslo ze je otec,a to je nejaka zodpovedost.Ako je zodpovedny,stara sa o nas,ale to neznamena ze po mne bude zjapat.Predtym nebol "dokonaly",ale aspon na mna nekrical,radsej sa so mnou nebavil.Nase dieta spi celu noc,respk.on k nemu nevstava,on spi celu noc. Sex mu nechyba,pretoze ho moc ani nechce,radsej sedi za pocitacom.Ja by som chcela pre neho odbornu pomoc,ale on nepojde :(
to je tazko takto radit. moze ist len o stres z toho, ze nema klud a nemoze sa vyspat kvoli decku, prip. frustraciu z nedostatku sexu v tomto obdobi... (to len tipujem).
moze sa jednat aj o vaznejsiu poruchu osobnosti. moze mat nejake dlhodobe problemy v praci a ten stres si takto ventiluje.
a rovnako moze ist aj o neurologicky problem, ked pri rozculeni dochadza k hyperaktivacii nejakej casti mozgu a tvoj partner sa prestava ovladat, dostava tzv. amok a okno. on ani nemusi vediet, co robi, a neskor si svoje konanie v takom momente ani nemusi pametat. to uz moze byt nebezpecne, dnes po tebe len ziape, za par mesiacov ta bude otlkat a o rok sa o vas docitame v ciernej kronike??
samo od seba sa to nezlepsi, nieco sa zmenit/napravit musi!
zvaz vsetky fakty co mas k dispozicii a co som napisal, co by mohlo byt pricinou. kazdopadne - chce to posun vpred. eliminovat treba hlavne dovod jeho vybuchov zurivosti. ci uz z vasej strany, alebo pomocou lekarov - vysetrenie psychologom prip. neurologom.
a prave preto ze si to zazila mas voci tomu toleranciu. toto je prave o tom ze si podvedome vyberies partnera, ktory sa podoba na otca. ma jeho chyby, je ti to blizke....istym zvratenym sposobom.
Viktoria1990 . nechcem ti brať iluzie, ale pochybujem že sa to zmeni...ked je raz niekto taký, že vybuchuje a kričí komu chce za čo chce...hm..tak neivem..
A hned ako ste začali spolu bývať je taký???alebo až ako sa malý narodil?? netrápi ho niečO?? AKý bol pred tým???
chod ku psychologovi ty a porad sa s nim. uz kvoli dietatu. pripadne potom spolu do manzelskej poradne.
sama si to zazila a napriek tomu nechces, aby bol syn bez otca...naco mu je taky otec, ktory sa nevie ovladat...ked mu neni rady, tak mu neni ani pomoci...