Zo všetkého si robím ,,veľkú hlavu,,

Príspevok v téme: Zo všetkého si robím ,,veľkú hlavu,,
Nesmelá

Mám 22.

Neviem ani, čím začnem.

Snád asi tým, že vždy, ked je nejaka kriticka situácia, nejaký problém, tak musím premýšlať o nom hodiny...som nepokojná, nedokážem sa sústrediť, alebo si len tak sadnúť a pozrieť trebár film..až pokým nie je daný problém vyriešený...samozrejme že zase nerozmýšlam o nom 24-hodín denne..ale zo začiatku velmi vela..a potom postupne stále sa sním vo vnútri zožieram...a hladám x riešení, aj ked viem ,že ten den, resp. ten večer, už aj tak nič nevyriešim...

2.druhý taký problém sa týka toho, že jednak beriem veci velmi vážne ale na druhej strane = 2.Aj velmi osobne..ked sa napríklad niekto ku mne chová zle, resp. ma krivo obviní z niečoho, čo som nespravila... tak namiesto toho, aby som sa riadne obránila, vytackám zo seba len pár viet..a potom sa zmôžem tak maximálne na plač..neviem či je to nejaká psychická ,,porucha,, , ale proste ked sa niečo také stane..ako keby dostanem šok. Bum! Začne mi hrozne búšiť srdce..naberie sa mi krv do hlavy-obrazne povedané, citim, ako vriem, ako sa začnem červenať, že mi horia líca...pocitujem uzkosť....potom za také dve minúty sa to pomali ukludní..ale ja sa citim ako v šoku...že ako len ludia možu byt taký zlý..a vynadať mi, alebo sa zle ku mne chovať, prečo??? Ku každému sa snažím byť milá, pomocť mu..som priatelská..ale niektorí ludia su svine......

Nechápem tento hnusný svet..nerozumiem mu.. necitim sa v nom dobre..je tu tolko svinstva..

Prednedávnom sa mi stala istá situácia, kde mi bolo naznačené - (práca) že tam nie som velmi vítaná, a že ma musia presunúť...
Nikto mi k tomu nič nepovedal, tvárily sa v pohodičke..pri tom bohvie čo si mysleli...a vedeli, že aký má šef dôvod na presun...až na jednu s prepáčením suku! ktorá len pomedzi zuby zašomrala niečo v štýle...že sa mi ani nečuduje pri tom mojom správani...!!!!

Nič nikomu nerobim, som prirodzená, som slušná, čistá, slušne sa obliekam, ako som napísala..priatelská milá..ale zase sa nepchám nikomu do riti..som len možno viac hanblivá a radšej sa dva krát spýtam..ako urobím chybu...niektorý kamarati mi vyčítaju - oni to nazývajú detskosť....tak kto má teda pravdu???

Prečo som taká??
Ako napríklad niekto nad tým istým problémom mávne rukou, a iný sa zase trápi celý den??

To musím zažiť 100 zlých hnusných situácií, aby som sa ,,ostrielala,, životom, a netrápila sa tak..resp. chovala sa viac sebavedomejšie a menej sa bála???

Ak si dá niekto tú námahu, prečíta si to a poradí . budem velmi vdačná...prepáčte, že je to také dlhé..v skratke sa to nedalo..

Vopred Vám velmi pekne všetkým ďakujem..

eva321

Hmm, aj ja som taká bola......až kým som si zo všetkého nezačala robiť srandu :P
Tak ako píšeš, že život ťa musí poriadne prefackať, aby si si zvykla na rôzne situácie a ľudí aby ťa to posilnilo a bola si silnejšia osobnosť, ja teraz môžem poďakovať všetkým tým, čo ma volakedy šikanovali, ubližovali mi atď...lebo vďaka všetkému čo sa mi doteraz v živote stalo, sa cítim byť silnejšia a odolnejšia ;)

system

" To musím zažiť 100 zlých hnusných situácií, ... "

- ty si este nezazila 100 zlych hnusnych situacii ? :O .. :D zartujem :D
Jasne zivot ta nauci :) V dnesnom svete ak niesi flegmatik tak sa len trapis a mas to velmi tazke. To co na sebe nemas rada by si mala zmenit a uvedomit si len ty ;) Tu detinskost mozno kamosi alebo iny myslia tak ze sa radsej spytas na vsetko (na kazdu hlupost ) skor nez mas spravit chybu. Ale neboj sa robit chyby sme len ludia, spravis chybu a co ? co sa moze stat ? mas dasliu skusenost, max ti to strhnu s platu, alebo bude trapas, alebo sa zasmejete na tej hluposti co sa stane, proste pohodicka :) to bude dobre :P ...
Ak ti niekto vynada nerozculuj sa, je to jeho osobny nazor, ak ti povie nieco co si nespravila tak povec ze si to nespravila a bud v pohode, ved tam tvoje odtlacky prstov nenajdu :) Ak chces byt vytaz v takych situaciach ty ? nauc sa pouzivat s usmevom slovicko OK :D ak ti niekto povie " boze ty si taka sprosta to nevies presunut hento tam ? " odpovedz len " asi neviem " proste bud v pohode onic nejde :) a jedno si pametaj: nahody neexistuju :) vsetko co sa stane ma nejaky zmysel, uplne vsetko, ak tomu uveris, budes to mat v zivote lahsie :) Aj ked si na ceste do prace vytknes clenok urcite to bude mat zmysel, mozno sa dozvies aky a mozno nie ;)
Vela stastia a neber zivot az tak vazne, aj tak z neho nevyviaznes ziva :P hihi :D

zewa

Odpoved na otazku "Preco som taka" vies len ty. Len mozno nevies, kde v sebe hladat. Vzhladom na to, ze pracujes, by sa ti mozno hodilo trosku na sebe popracovat nielen v profesijnom smere, ale aj tom osobnom-osobnostnom. Skus psychoterapiu. Ja som sa velmi zmenila a vela veci vdaka tomu pochopila.

Jajka18

Ahoj,
ja som presne taka ista ako ty. Zo vsetkeho co mi nevyjde som len nestastna a smutim. Pred rokom som uspesne ukoncila gymh. gymnazium. Ucila som sa stale dobre. Zmaturovala som na ciste jednotky. Isla som na prijmacky na medicinu a neurobila som ich. Odvtedy sa to taha, ze si jednoducho neverim. Studujem teraz biologiu a chemiu je to ok zvladam to ale ked sa mi nieco nepodari vrta mi to v kuse v hlave a pod. No tiez neviem nikedy preco som taka. Ja som predtym bola stastne a usmievave dievca a teraz od tej udalosti sa vsetko zmenilo:(