Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

Aku sukromnu drahu, Zuju ? Konecne vdaka teplotam som sa dostala ku kniham :D. Ja ked sukromne, tak uz len dochodok :D

no alti ja patrim k tym zijucim mrtvolam. Chcem zmenit vela veci vo svojom zivote, ale som uz prilis slaba na to..neviem ako ziskat silu

alti ty si sa dala na sukromnu drahu?

Dej knihy je situovany do obdobia zivota Jezisa. Nie je to nabozenska literatura, je to o uspechu v zivote, o nasom kazdodennom uspechu.
"...Boh obcas zasahuje do zivota kazdeho z nas, pripravi rozne udalosti a potom caka, ako odpovieme na jeho tah. Niektori odpovedia tak, ze im to prinesie lepsiu buducnost. Ini sa mozno nazlostene a zufalo brania. A potom su taki, ktori neurobia vobec nic. To su zijuce mrtvoly, akych je medzi nami vela, travia dni placom a staznostami a nikdy sa nepokusia zmenit svoj zivot k lepsiemu. Treba sa stale ucit, ako odpovedat na kazdy tah, pred ktorym sa ocitneme. Ked nas Boh vyzve v zivote na suboj, chce, aby sme vsetci zvitazili. Ale zvitazit musime sami."
Verim, ze sa tu kazdy najde a co je dolezite, kazdy ma sancu preradit sa do tej 1., cize v zivote uspesnej skupiny. Precitajte si to viackrat, porozmyslajte a konajte. Tyka sa to, jasnacka, aj mna. Drzim palce

tuto temu si pamatam ako jednu z prvych, ak su tu nejake bojujece dievcata drzim palce

m24, a teraz papáš už ok?

Ahoj basa17. Ja som sa z toho dostala tiez vdaka mojmu dietatku - synovi.
Moje problemy trvali 10 rokov (najprv hladovky a potom nekontrolovane jedenie a vracanie).
Dnes je to za mnou a som vdacna za kazdy den tohoto "noveho" zivota. Drzim palce vsetkym bojujucim!!!!

baši, súhlasím so všetkým, čo si napísala. Akoby si ma teraz popísala..izolovaná od sveta atď...

Miska, jasne ze sa citim podstatne inak ako vtedy. Najma je to o tom, ze vtedy som bola akoby zavreta v nejakej klietke, izolovana od sveta, zila som len vo svojom vnutri, ktore neustale riesilo, co kedy a kolko zjem. Stracala som kontakt s okolim, spravala som sa zvlastne...Najhorsie bolo, ze casom stratis aj poslednu,,stipku,, zdraveho rozumu a prestavas vidiet problem v sebe ale vidis ho vo vsetkych okolo seba..Samozrejme rodicia s ktorymi zijes su prvi na rane. Tym nechcem povedat, ze na vzniku tejto choroby nemozu mat svoj podiel ale myslim, ze vacsinou uplne nevedomky, neumyselne...Ja si ale myslim, ze kazda mame v sebe niekde svetielko, plamienok, len ho objavit a rozsvietit a ta spravna cesta sa pred nami objavi...Len sa neutapat v beznadeji, to nesmies dopustit!

basa17,gratulujem Ti. A ako sa cítiš teraz, keď si už "zdravá"? Musíš sa stále obmedzovať, kontrolovať? Ako dlho trvala choroba u Teba?