Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

evca ja som vsetky taketo nohavice vyhodila, strasne sa miulavilo, nastal sice pruser ze nemam co na seba:)ale pomaly si rozsirujem sat.ik.
Dik holky ja som takto nad tym nikdy nepremyslala, ze sa odmenujem a jev tom kopec pravdy, konecne to aspon chapem, aspon viem, ze prave v takomto obdobi musim byt ostrazita:

romanka, ja by som aj bola v pohode, len ma vzdy rozhadze, ze opat su mi nejake nohavice priuzke a hromadia sa mi v skrini, ani nie tak v pase, ako na stehnach.
vcera som mala vycitka za to, ze som zjedla vela hrachu a jahod na vecer, a moje brucho bolo nafucane, hoci som sa uistovala, ze je to len ovocie a zelenina, aj tak to so mnou mavalo.
ja tie nohavice neviem vyhodit a to ma potom stale drzi v tom, aby som neodisla od ppp.

zuzicka1989
Neviem, síce akú hanbu ti urobila mama, ale skús sa na to pozrieť aj z iného uhla. Myslím z jej pohľadu. Možno to tak nemyslela. Ale aj tak by bolo najlepšie, keby ste sa o tom obidve porozprávali. Povedz jej ako to ty cítiš a vypočuj si aj jej názor. Vieš zuzi, v živote sa veľa krát stretneš, že ti niekto podkope nohy. Proste tomu sa neubrániš. Neutekaj pred tým. Skús si tiež povedať svoje. Pomôže ti to. Dostaneš to zo seba a nebudeš sa skrývať za prejedanie a následné vracanie. Vieš, tým vracaním akoby človek zo seba chcel dostať všetky zlé pocity von. Len to nie je ono. Ak to pochopíš, zvíťazíš. Je lepšia cesta, spôsob, po ktorom nemáš depresie a výčitky, ale si sama sebou. To je podstatné. Ostať sebou a mať sa zdravo rada. K tomu patrí aj zdravý egoizmus.

evcca,
neboj moja! Aj ja mám niekedy pocit, že mi je to už jedno. Ale zvláštne je, že už nechcem byť ani vychudnutá. Myslím extrémne chudá. Kedysi sa mi to páčilo. Teraz nie! Chcem mať peknú ženskú, pevnú postavu. S priberania mám strach, ale veď to vieš. Priberá sa len zo stravy, teda kalorickej stravy. Myslím, že tvoj jedálniček je fajn, nemusíš sa báť. Si a budeš štíhla.
Ja mám dni, keď zjem toho podstatne viac, ale na druhý deň už toľko nemusím. Myslím, že sa vraciam do normálu, ako kedysi. Len prv som nerozmýšľala nad tým čo jem. Teraz áno. Ale neberiem to tragicky, hoci niekedy nad tým rozmýšľam, že je to zas len o ppp. V prvom rade som rada, že som v takom stave v akom som ešte nebola. Tak nehľadám negatíva, ale vyzdvihujem pozitíva. Hoci niekedy sa myšlienkam neubránim, ale učím sa. O tom je život. Človek sa stále učí, aj keď niekedy tým najťažším spôsobom...

ahojte baby, zuzicka hlavne vydrz,hoci je to asi tazke, ppp-ckarky pouzivaju vracanie a nejedenie aj ako trest- ak im nieco nevyjde, ale aj ako odmenu, aby boli este lepsie. ja som po vydarenych statnicach s prepacenim pregrcala tyzden.
mam inak taky zvlastny pocit, neviem to opisat, je to nieco take ako ked kapitulujem na sebou a nechcem uz nic ani chudnutie- uz to neviem, nemam na to silu a desi ma to, co bude, ze priberiem ako slon a podobne bludy.

romanka:tak to som rada ze sa ti tak dari:-DDaspon niekomu..
ja som mala hroznu nedelu!!!bolo to nieco strasne!!aspon pre mna..mali sme birmovku a taku hanbu aku nam urobila mama...fakt bola som nastvana na cely svet na vsetkych!!!a nikdy som uz nechcela ist domov,volala som p.vychovavatelke,ona vie o vsetkom..a povedala som jej co sa stalo...
najhorsie na tom ze som to nevydrzala a vracala som..na druhy den som sa zobudila,mamu som nechcela ani vidiet..nerozpravala som sa snou,vyhybala som sa jej..a potom som znova aj v pondelok vracala..neviem co to do mna voslo,ze 2krat za sebou som sa nasla nad zachodovou misou...ale bolo ..ta oslava myslim hrozna!!!!neviem ako sa im ukazem na oci-hostom co boli u nas..najradsej by som sa pod zem prepadla..
v stredu som bola u p.vychovavatelky,bolo fajne..akurat ze som tam prisla s hroznou naladou,co aj p.vychovavatelka cakala..vyrozparavala som sa jej..vystiskala ma..potom som revala...take to vsetko bolo,ale aspon bola pri mne pocuvala ma..a pochopila..aj som jej povedala ze som vracala,povedala ze mi to odpusta,ale ze aj si musim odpustit,a uz sa snazit neurobit to!!!!!!
ale neviem ci to dokazem,lebo teraz je na mna toho vela...s tym chalanom to nevyslo,uz sa ani neozval..mam ist do anglicka,prijimacky na vysku...ten gynekolog,ktoreho sa hrozne ,ale hrozne bojim!!!!!neviem ci to dokazem tam ist...fakt neviem...

zuzicka1989
ďakuje za opýtanie. Mám sa fajn. Akosi sama seba nespoznávam. Som plná optimizmu a hlavne energie. Neskutočné. Je pravda, že aj doma s mužom nám to teraz celkom klape. Naučila som sa mu hovoriť, všetko čo cítim. Možno mi až tak nepomôže, ale uľaví sa mi aspoň a dostanem to zo seba von. Mám potom pocit, že mi je bližší.
Myslím, že v utorok tu od teba nič nebolo. Neviem, kde sa stala chyba. Naposledy si písala, ako si bola u vychovávateľky a mala si pekný deň. A ty ako teraz? Bola si už na tej gynekológii?

zazie212
K psychologičke určite choď. Aj keď jej moc neveríš, určite ti dopre padne, keď sa jej vyrozprávaš. Ja od tej svojej vždy idem akási ľahšie, plná síl bojovať.
Myslím, že tvoje prejedenie a vracanie až po strese, alebo nejakej situácii súvisí s odmeňovaním. Ja som to tiež istú dobu tak riešila, ale potom som na to prišla, prečo to vlastne robím. Bola som nespokojná, že musím niečo urobiť, niekam ísť ale išla som, vybavila som, urobila som. No potom nastal proces odmeny. Pravdaže v podobe jedla. No a potom wc. Nie je to aj v tvojom prípade tak? To napätie možno zvládaš, kým trvá. Akonáhle klesá, ideš po jedle a vracaní. Musíš sama na to prísť, prečo to robíš. Uvedom si, že nič nemusíš. Nahraď to slovom chcem, alebo nechcem. A rozhodni sa.

ach boze kedy tomu bude koniec, ja neviem co mam robit, aj ked sa stravujem normalne, furt sa pozorujem a som so sebou nespokojna a mackam si kazdy spek...a mam strach ze priatela to prestane bavit, ma narok na veselu holku a nie takuto trosku, ktora furt keca o tom aka je tlsta, ale mne to tak vyklzne ani neviem ako....myslite ze mam ist zase k psychologicke?ja im velmi nverim...

zazie.aj mne sa to stavalo..ze raz ked som mala problemy som vracala,a raz ked som bola uvolnena...toje vsetko cele ppp.robi si s nami co chce..ja som sice mala anorexiu,ale predtym bulímiu,a potom sa mi to pocas anorexie stavalo ze sommal zachvat nazrala som sa a grcala..
teraz od aprila sa snazim ako tak stravovat,mesiac som bola cista bez vracania a bez dni ze by som nic nejedla..a potom prisla situacia kedy som vracla potom 3 tyzdne nic a potom teraz 2dni za sebou...