Keď život prestane ísť automaticky

Príspevok v téme: Keď život prestane ísť automaticky
barana

Moj zivot prestal ist automaticky - rano vstanete, nepremyslate iba si proste umyjete zuby, idete do prace, cvicit,do kina,von so psom, vecer kniha, telka. Raz ste smutny, raz zas vesely. Zaoberate sa realnymi problemami v zivote.
No zrazu sa vo mne objavil akysi vnutorny endogenny hlas, ktory je neprestajne pritomny a vravi mi co mam preboha robit cely den, co robia preboha ludia cely den. Myslim nato, ze zajtra je zase den, preboha naco vstat a zase zit. Preboha to sa ako da kazdy den????
Jediny dovod preco zijem je, ze nedokazem spachat sebevrazdu.
Prestalo ma vsetko zaujimat, netusim kto som, naco som, preco zit. Ide mi prasknut hlava, akokeby stale o niecom rozmyslam.
Psychiatri tvrdia, ze trpim depresiou (priznaky ako nevidim v nicom zmysel atd. na mna sedia). Lieky mi nezabrali ziadne, takze mi ich vysadili.

anjelik

Natuška, ľudia stále hľadajú a hľadajú, čo je príčinou ich utrpenia a pri tom to majú pod nosom. Je to ich skvelá ľudská osobnosť, pracne roky budovaná a utvorená tak, aby im dávala iba skvelé návody na riešenie ich problémov. Že najlepšie sa je nekonečne točiť v jednom a tom istom a problémom pripisovať tú najväčšiu pozornosť. :o)) Tomu aj ty venuješ pozoruhodne veľa času a výsledkom je utrápené stvorenie, ktoré má všetkého po krk. Ako ja už netuším, ako sa ti dá poradiť..je to len a len na tebe a naozaj iba na tvojom osobnom rozhodnutí, že stačilo, toto nechcem...mám právo cítiť sa a byť šťastná, aj keby okolo traktory padali. Veď šťastie je, keď nepadne jeden na hlavu mne. ;o)) Proste sa ráno na seba usmej, žmurkni na ten milý ksichtík v zrkadle a povedz si dosť. Vráť sa pocitovo k tej malej princeznej. ktorá obliekala bábiky a obleč tú veľkú princeznú...do dobrej nálady a vyrazte spolu do toho hnusného sveta..riešiť tie veľké problémy, ktoré sú ale v podstate iba ničotou, v porovnaní s tvojim vlastným potenciálom. Tá dobrá nálada a viera v samu seba ti dá tú silu ich riešiť. Skús to aspoň jeden deň, vedome byť spokojná a šťastná a veselá..a potom sa rozhodni, či by sa to tak náhodou nedalo rozšíriť aj na ďalšie dni v týždni. :o)

natusa42

pre notalone
mam v zivote cielov dost-si myslím,chcela by som uspesne vystudovat VS,mat zdravu a stastnu rodinku,chcela by som dobru pracu,ktora by ma bavila -normalne sny a ciele,asi ktoree ma kazdy,lenze mna uz ani tie nenaplnaju,su to len sny..cize ..ciele velmi nepomahaju cloveku,ako som ja ..

pre anjelik
neviem,kedy sa mi toto stalo,netuším,ako vzdy som bola premyslavy typ cloveka,ale posledny rok sa to maximalne zhorsilo,mam kopu starosti a problemov,uz nie som to dievca spred par rokov,ktore malo vietor vo vlasoch a jeho najvacsou starostou bolo to ,co oblecie babike s ktorou sa hra :(
prisli ovela vacsie problemy,sice neviem ako ich riesit,a mozno preto sa nimi umaram ,
ja aj chcem spat,anejlik,ale neda sa mi zaspat,hned..a uz to tak robim,ze vzdy,ked pride myslienkla na nieco " zle " ,alebo "premyslave " ,tak ju zahanam,ko najviac mozem ,ale nie vzdy to ide ..no posledne mesiace sa snazim dosť ..aby som nebola v depresiach ,som mlady clovek,tak nechcem zle dopadnut ..rozmyslanie je dobre,ale nie STALE ..mozem hocico robit,ale uz mam toho vazne pokrk ..

anjelik

Natuška, ono myslieť treba, len treba myslieť správne. :o) To, čo ty opisuješ, je skôr už cyklické myslenie, kedy sa znovu a znovu vraciaš k tomu istému. A táto spomienka je potom stále silnejšia a silnejšia a zachytí tvoju pozornosť a už ani sama nevieš ako, a zase sa v tom točíš. Ak ti môžem poradiť, skús najbližšie, ak sa ti takýto nechcený obraz vynorí, vedome odkloniť pozornosť..proste sa s nim nijak nestotožňuj, nevyvolávaj si v sebe pocity...aké si mala, keď sa ti to stalo. :o) Jasné, že je to veľmi náročné, ale veď predsa máš čas, tak skúšaj. No a hlavne si treba zachovať zdravý rozum, veď predsa sama musíš vedieť, či ti je príjemne, keď sa tak do noci umáraš,alebo by snáď bolo rozumnejšie spať. ;o)) Keď chceš zaspať...znovu to isté..iba tie obrazy v hlávke pozoruj, nad žiadnym sa nezamýšľaj...ono sa postupne mozog vybije a ty zaspinkáš. :o) Snívať je nádherné, ale nie na križovatke..:oP Určité rozhodnutia si už urobila, netreba stále špekulovať, či to bolo správne alebo nie...to ukáže čas...tak skutočne nemrhaj energiou na veci, ktoré momentálne nevieš riešiť. Radšej tú silu obráť k sebe a k tomu, aby si myslela na to, na čo chceš a nie na to, na čo nechceš. ;o)

J111

Lieky by ti zabrali, tak ako mne, ale netreba ich prestat brat po jednom tyzdni:D Niektore ucinkuju az po siestich tyzdnoch. Ak mas tolko myslienok, tak nie si daleko od psychozy, pochybujem, ze je to len depresia.

natusa42

barana ..inak toto mam aj ja,stale vsetko robim len s myslienkami ," nedokazem nerozmyslat " ,mozem sa ucit,spat ,snivat,mozem citat,pocuvat hudbu,chatovat ,mozem byt s priatelmi,stale premyslam ,neustale ..idem po meste,skoro ma auto zabijhe,co tolko premyslam,ani dokonca niekedy neviem nad cim,ale som v "oblakoch " ,som vecny snilek,stale riesim nieco,stale sa niecim zapodievam,proste nedokazem nerozmyslat,je to uz asi chorobne ,alebo co ....ale najma,ked nemam velmi co robit,som uplne ako nazhavena na rozmyslanie ,stale premyslam,dokonca minulu noc,som rozmyslala do 3 -a nespala som -o vyske,na ktoru idem,ci tro bolo spravne rozhodnutie,ci nie ..alebo co ,tam budem robit ako a tak :(:(uplne som na zosypanie uz zt toho premyslania,samozrjeme,ked som zavalena pracou alebo tak,nerozmyslam az tak ...
nechcem uz vsak rozmyslat,chcem to stopnut a nechat plynut,ale jaksi nedari sa mi to,a ako anjelik hovori,musime zacat od seba,musime sa vzchopit,a byt silne,ale akosi ...kde nic ,tu nic ..nejde to lahko ..ja sa o to snazim uz velmi dlho

barana

presne priznaky?
-neustale pritomny hlas ktory som nikdy nemala, akesi druhe ja
(je vo mne neustale,nech robim cokolvek, nemozem nic robit bezmyslienkovite. Nemozem sa myslienkovo sustredit na konkretnu vec ktoru prave robim)
-cely svet mi prestal davat zmysel.Pocit, ze je vsetko len vymyslene
(popritom realne vidim, ze ludia normalne ziju, ako ja predtym)
-strata o comkolvek mat nejaky vlastny nazor. Vo vsetkych vidim iba to ze si nejak ziju a ja som tu schopnost stratila