Mam vodicak 1,5 roka, robila som si ho, ked som mala 30 rokov. Mam pocit, ze to bolo dost neskoro a mala som si ho asi urobit, ked som bola mladsia :). Mam pocit, ze mam zo soferovania ovela vacsi strach a respekt, ako ked by som sa bola ucila soferovat v 20tke.
Ked som ho dostala, napadol sneh a cez zimu som sa bala soferovat. Na jar som trochu skusala na otcovom aute, brat jazdil so mnou a ucil ma. Ked som vsak isla 1x sama, podarilo sa mi tuknut na parkovisku cudzie auto. Mala som z toho pekne nervy. Ked som na to trochu zabudla, zase som skusala soferovat a naucila som sa jednu trasu, ktoru som celkom zvladla, ale keby ze mam ist neznamou trasou, tak to nezvladnem. Teraz som zacala byvat s priaelom a aj on chcel, aby som si skusala jazdit na jeho aute. On ma vsak stare, viac ako 10 rocne auto, kde uz vela veci nefunguje tak ako ma (zasekava sa prevodovka napriklad)a to mam este vacsi stres z toho ako na novom aute. Otec ma pomerne nove auto, takze to bolo vsetko ako na aute z autoskoly. Priatel je trpezlivy a pomaha mi, uci ma, ale vzdy ked soferujem a stane sa mi nejaky maly kiks, tak hned mam z toho stres a uz dalej sa neviem sustredit na jazdu.
Jednoducho moj problem je, ze som asi totalne technicky antitalent a ja to auto jednoducho nedokazem ovladat a ked sa sustredim na to, ze mam preradit, podradit a pripadne sa mi na krizovatke moze zaseknut prevodovka, tak sa nedokazem sustredit na jazdu a vsimat si znacky a premavku a tym padom to moze skoncit zle a preto radsej do toho auta nesadam.
Velmi by som to chcela vediet, ale neviem v sebe ten stres prekonat.
Akoby sa to dalo?
Ako prekonat strach zo soferovania?
'Minule som doslova zabrzdil auto na parkovisku a vystúpil nech auto zaparkuje on, pretože pri jeho kričaní a strese sa to fakt nedá. :) '
:DDD
Pozri, ja mam 18 a mám vodičský niekoľko mesiacov. Presne ako píše Magy. Tú páčku (riadiacu páku) a to všetko dokopy ovládať je malina. Vieš prečo? Pretože to je LEN o ZVYKu! Ja keď som prvý krát v autoškole sadol do auta, som si pomyslel "No bože toto sa NIKDY nenaućím.. prečo som si nevybral automat". Ale teraz nedám na to dopustiť. Chce to ZVYK a PRAVIDELNE jazdiť.. Ja tiež keď nejazdím pár týždňov, tak proste dokašlem aj to, čo som vedel. A tiež je to dobré v noci. Napr. tu v Nitre je v noci skoro úplne prázdne mesto. Horšie to je ale už s parkovaním potom večer (hlavne na sídliskách ktoré sú tu potom plné :D). Ja napr. chcel som jazdiť so svojim otcom, ale to sa nedalo.. On mi stále hovoril kde, ako mám preradiť, čo mám robiť a úplne do detailu aj veci, ktoré som vedel. Tak som s ním prestal jazdiť a musím sa učiť buď sám alebo brávať niekoho kto nevie tak kričať. Minule som doslova zabrzdil auto na parkovisku a vystúpil nech auto zaparkuje on, pretože pri jeho kričaní a strese sa to fakt nedá. :)
Preto vždy ber zo sebou niekoho, kto NEKRIČÍ. Teda aspoň nie v nepodstatných veciach.
Čo sa týka zdochýňania motora, to je jednoduché.. Choď na nejakú polnú cestu, alebo niekde kde nechodia autá, najlepšie keby tam bol niekde aj kopec, a nauč sa kde je záber spojky a tak. :) Ja s mojim autom som to tak spravil a od vtedy nemám problém so spojkou aj do kopca sa pohnúť. :) Všetko je to LEN o zvyku a nie o tom "ovládať to"..
Mne zas robí extrémny problém parkovanie (cúvaním) a vtom si sakra že neverím.. Ešte ako naschvál mám dosť veľké auto :D Ale chodím občas sa učiť do Tesca na parkovisko kde nie je vela áut :)
Ako mi povedal inštruktor po záverečných skúškach v AŠ: Tak. Ovládať auto si sa už naučil. Teraz sa choď učiť šoférovať! :)
denisa, to nesuvisi s vekom, ja mam vodicak od 18 a soferovala som len v autoskole a potom este 3x a odvtedy vobec...problem mam hlavne nastartovat, neznasam spojku!! mozno aj preto,ze som sa ucila na dieseli, nase auto je na benzin...a ked si to tak vezmem, mozno je aj dobre, ze sa bojim vyjst na cestu kvoli tomu ,ze na mna budu trubit ked mi 100xzdochne motor...lebo povedzme si uprimne, nie je den,zeby niekto na ceste neprisiel o zivot :( ja cestujem vlakom a mhd a max mi to staci...a skoda ,ze sa rusia stale vlaky, iba to nuti ludi chodit viac autom,co nie je najlacnejsie a najsetrnejsie k ovzdusiu...ale to je uz ina tema...teda ak ti robi problem sadnut za volant a vyslovene to nepotrebujes -napr.k praci,tak to nerob
denyssa, z precitaneho mam silny dojem, ze ty nemas problem so soferovanim, ale so sebou. Mas extremne malo sebadovery a skusenosti a potom je jasne, ze staci maly kiks a uz si vystresovana k pokraju zrutenia.
Je viacero sposobov, ako tvoj problem riesit.
Za prve si musis uvedomit, ze automobil vo svojej podstate nie je zlozitejsi nez taka pracka. A tu predsa zvladas v pohode, nie? Vacsinu procesu soferovania totiz musis zvladat v hlave a nie na palubovke alebo packami. A to sme spat u sebadovery vo svoje schopnosti. Nekomplikuj veci viac, nez su, automobil nie je tvoj nepriatel, ale nastroj, podobne ako kuchynsky robot alebo vysavac.
Je jasne, ze technicke problemy priatelovho auta len zhorsuju celu situaciu. Tam by som si na tvojom mieste razne postavil hlavu a povedal priatelovi, ze bud to da do poriadku, alebo nebudes jazdit s jeho autom vobec a bude ta musiet vozit vsade on. Myslim ze v ramci zaujmu vlastneho pohodlia to velmi rycho spravit da ;) Neboj, muzi su pohodlni.
Tiez by neskodil nejaky dobry kurz na extremne jazdenie, skola smyku, prip. cvicne jazdy pod dohladom a instruktazou jazdca rally. A samozrejme v prostredi, kde sa nemusis bat sliapnut na plyn a stresovat, ci niekoho netuknes. Taketo kurzy a zazitky su uplne jedinecne pre sebadoveru a zvladnutie beznych situacii. Ak totiz zvladnes extrem, bezna premavka bude malina, ktoru budes riesit "lavou zadnou".
No a napokon, pre technicke antitalenty (ako nazyvas samu seba) su na trhu napr. automaty. Ziadne preradovanie pocas jazdy, len brzda a plyn. Je to prijatelne riesenie?
tak sadnut si za volant na slovenskych cestach ako zaciatocnik alebo po dlhych rokoch nesoferovania chce specialnu psychologicku pripravu, neskutocna arogancia, agresivita a bezohladnost
To Ťa úplne chápem, že nemáš odvahu sa dostať medzi ZVER na ceste ;-) Keď som pricestoval zo zahraničia, tiež som si klepal na čelo, že čo je to tu za vodičov, akí sú bezohľadní, agresívni a arogantní. Ale zvykol som si, hoci som stále maximálne opatrný.
Dám Ti jednu radu, keď sa na to necítiš, nemá zmysel sa do toho nútiť. Poznám viac žien, ktoré pricestovali zo zahraničia, kde jazdili úplne bez problémov, ale tu na SK si nesadli za volant ani raz. Skrátka ten stres, čo vodič-začiatočník musí zažívať, im nestojí za to.
Avšak predsalen, ak Ti to nedá a chceš sa do toho donútiť, tak pre Teba by bolo najvhodnejšie auto s automatickou prevodovkou, to sa potom sústredíš omnoho viac na cestu a okolie, ako sa tam "hrať" s pákou a myslieť viac na ňu, ako na iné veci :-) Ja sám mám už dlhé roky autá s automatom a neviem si to vynachváliť - hlavne v meste. Keby som musel v dopr. zápche 275x zaraďovať jedna, dva, neutrál, jedna, dva, neutrál, asi by som sa zbláznil. Takže pouvažuj nad touto možnosťou.
Ďaľšia možnosť je návšteva psychológa-psychologičky (asi by bola vhodnejšia) a pekne sa porozprávať ohľadne stresu, ktorý zažívaš za volantom. Priateľ na Teba nekričí, keď skúšaš tajné vlastnosti auta? :-) Dúfam, že nie...
Takže to by bolo asi všetko, keď máš nejaké otázky, pýtaj sa.
Ak je ten tukanec na parkovisku problem preco nedokazete teraz soferovat, da sa u psychologa vyriesit pomocou techniky EMDR.
po získaní vodičáku som šoférovala celkom schopne, aj sama som sa vybrala na dlhšie vzdialenosti.. ale po 1,5 roku čo som nešoférovala mám problém začať, vyšla som z cviku a jedine ako sa do toho zas dostať je šoférovať ale po cestách jazdí toľko bezohľadných vodičov že nejak nemám odvahu
Ja som sa učila jazdiť v noci, večer, keď je na cestách menej áut. A dnes som úplne nezávislá a auto idem všade, čo som si niekedy nevedela ani predstaviť.
tak sa nechaj voziť a nešoféruj
