Pred rokom som sa spoznala s mužom(4O ročný) zo začiatku sme sa spoznávali a po istom čase on začal pravidelne vyhľadávať moju spoločnosť...dokázali sme tráviť hodiny spolu o všetkom sa porozprávať, boli medzi nami mierne rozdiely v istých názor na život ale sme ich vzájomne rešpektovali....neskôr daný muž mi otvoril svoje srdce, dostala som sa do jeho blízkosti, tvrdil, že ma má rad, chýbam mu......oddelovala nás vzdialenosť...vždy mi písal ako mu chýbam akoby chcel byť so mnou....a ja som si na jeho slová, prítomnosť veľmi zvykla.....asi tak pred dvoma mesiacmi sa mu nakopilo veľa problémov (práca) prestal sa mi ozývať...ked sme sa rozprávali tak vždy o práci hovoril o prolémoch a o tom ako čas trávil s kamarátmi....a zrazu nebolo miesto pre mna......ked som pristúpila k rozhovoru o nás dvoch čo ako so mnou zamýšla, tak sa mi začal ospravedlnovať ako mi veľmi ulbízil, ako mu je lúto, že to dopadlo....pretože ja som mu napísala, že vidím že má lne svoje problémy a kamarátov a ja som pre neho len nejakou alternatívou.....a mala som pocit, že sa so mnou len zahrával, živil ma v poslednej dobe rečami....napriek tomu mi stále tvrdil ako mu je všetko lúto a ako nechcel aby to tak dopadlo....mám v sebe pocit nič mu neveriť, zabudnúť na neho.....ale je mi ťažko stále na neho myslím, pozerám či sa mi neozve, stále ho mám v myšlienkach.....
čo robiť dalej?
Pred rokom som sa spoznala s muzom
všetko je možné......tomu nemám problém pochopiť
ale tak nehrám divadlo a poviem priamo, neočakávaj nič odomna
alebo našiel som si inú.....
tým, čo napísal, ma dvojnásobne ranil, nakoľko ešte viac spôsobil u mna pocit smútku....a výčitky toho, že som mu totálne naletela, nechala sa takým chrapunom zmiasť
ked tak nad tým uvažujem, tak presne takýto ľudia dnes vládnu vzťahom...naoko pôsobia že nás chcú, majú radi....ale majú xy variácii ako zneužiť, využiť to krásne, uprimné, pravdivé čo im človek ponúka....a že ženy sú "vychcané, zlatokopky, manipulátorky".....
aj tak si myslím, že ak aj robí to čo uviedol Adam, tak si bude stále len narážať pipky a každá, ktorá ma niečo v hlave ho prekukne a skončí to...a ak nie, tak sa s nou on tak "milo" zahrá a odkopne.....
až po čase mu došlo, že je to manipulátorsky sebec, ktorý myslí v prvom rade len na seba, svoju prácu, blahobyt, užívanie si s priateľmi...a ked má čas, tak sa venuje možno takej žene, ktorá si ani jeho pozornosť nezaslúži
a máte pravdu nebudem ho kontaktovať, nie som handra, ktorá nechá so sebou zametať...a ani o komunikáciu s takým človekom nemám záujem.....a čo mi radíte je pravda zabudnúť....len toto je to najťažšie, ked ste s človekom denne 4- 5 hodín, ked sa vám dokonale dostane do hlavy......som však rada, že mi to samej doplo aká je vlastne moja pozícia a za čo stojím akú hodnotu mám pre neho......
a/ si si ista, ze je rozvedeny ? Mozno je len odluceny. Videla si ORIGINAL rozvodove papiere ? Ak nie, tak to kludne mozu byt iba reci....
b/ ci je rozvedeny, alebo nie, podla mna Ta natahoval. Narazil si viac zien, nevedel sa rozhodnut, aky vztah mu dopadne s ktorou. Ty si bola mozno druha, tretia v poradi a on si Ta nechaval ako taku zalohu, ze ked mu da nejaka kopacky, tak mu budes dobra. Vtedy by to spravanie, co robil, uplne davalo zmysel.
On vobec neni chudacik nevyzreta osobnost, on bude len chrapun vycuranec.
Mozes byt rada, ze to takto skoncilo.
bol to rozvedený muž....a aj mna napadlo, či sa v jeho živote neobjavila nejaká "hygienicky nezávadná" jednorázovka......
on mi kopačky nedal...on to stále nechal plynúť, že nejako bude a ked potreboval tak a mal čas tak sa mi ozval...skôr ja som bola tá čo dala tomu koniec...
ked mi písal, že mu je lúto ako to dopadlo, tak som mu položila otázku, že ako si myslel, že to dopadne....tak napísal, že nie rozhodne takto...tak ako?
je normálne, aby 4O ročný muž nevedel, čo a ako chce?je možné niekomu tvrdiť, že je jediný človek, ktorému verí, má ho rád, je mu blízky no napriek všetkému nevie mu povedať pravdu, dokáže ho totálne zmiesť, zahrať sa s ním.....a potom povedať len je mi to lúto, že som ťa sklamal, ublížil ti....
ako mám teraz niekomu veriť?
respektíve ako niekomu veriť:
aj vy ženy máte skúsenosť, že sa vždy sklamete, že najskôr máte odstup ale postupne si vybudujete dôveru a ked si myslíte, že by to mohol byť muž s ktorým by ste mohli byť, tak vám zasadí takúto ranu......
najviac mi prekáža to, že pať krát zoopakoval ako mu je to všetko lúto, akoby chcel ma presvedčiť o klamstve, ktorému ani on sám neverí....lebo ked človek vysloví raz vetu a tá má váhu, tak ju nepotrebuje omieľať stále dookola.
myslim, ze bud si nasiel inu alebo je zenaty a uz ide do tuheho, takze potrebuje aspon pauzu alebo zahrat to do autu. ja by som ho uz vobec nekontaktovala, ved to su jemne ale jasne kopacky!
Nuž, ja by som ho osobne nekontaktovala kým je to ešte takéto "čerstvé".
Ale z toho celého, čo si napísala by som si tipla, že si našiel inú... A nebol schopný jednať s tebou na rovinu.
Podla mna ste boli odlisni, lebo on rozmysla ako patnastrocny chlapec a ty ako zena.
a ešte jednej veci od neho nechápem, že mi povedal, že som pre neho človek ktorý pre neho veľa znamenal aj znamená...a že rozhodnutie komunikovať necháva na mne....ak ja sa s ním budem chcieť baviť tak aj on bude a k si želám až ma nekontaktuje tak to bude rešpektovať
Zbytočné je vyčítať. Viem, ublížil ti, ale treba ísť ďalej. Určite mu to je ľúto, ale jednoducho s tebou nevedel jednať na rovinu. Veľa chlapov je takých, že nevedia povedať priamo, že to chcú skončiť, a tak používajú nejaké narážky a podobne a my sa potom trápime, čo sa vlastne stalo :)
však práve keby nechcel tak nepríde, lebo ja som onho stála a myslela všetko s ním úprimne a vážne....a on mi podla mna nebol schopný povedať pravdu..zrejme by ma pravda ranila menej ako tisíc razy omielané klamstvo...lebo mi napísala asi pať krát, že mu je to hrozne lúto, že mi ublížil a sklamal ma
ja som mu vyčítala, že mi nemal slubovať to čo nemal v úmysle splniť,že mi vôbec nemal mátať hlavu ked nechcel so mnou nič mať resp. pokračovať
Takže si to skončila ty? Nejak sa v tom už nevyznám..
