ahojte, mam 23 rokov, o rok koncim vysoku skolu, niekto by povedal,ze mam cely zivot pred sebou, ale vnutorne sa citim strasne prazdne, stratil som vsetky svoje zaujmy, cele dni len presedim doma nicnerobenim a rozmyslanim nad tym ako som si dobabral zivot, som silny introvert, mam aj socialnu fobiu, vysoku skolu ku dokonceniu ktorej mi uz chyba len 1 rok doslova nenavidim, vystudoval som ju najmä kvoli natlaku rodicov, ale ja si vazne neviem predstavit ako si najdem pracu po skole, celkovo mam pocit ako cloveka, ktory si cely zivot dobabral tym,ze studoval nieco co ho absolutne nebavilo a teraz ked nad tym uvazujem jedine co budem moct robit po skole je zacinat niekde v zahranici v mcdonalde, uplne od nuly, neraz mi uz napadla aj myslienka samovrazdy, ale viem,to nie je riesenie a asi nikdy by som nepolozil na seba ruku, ale stale ten hrozny pocit prazdnoty vnutri nemozem nijako zakryt, co by ste navrhovali v tejto mojej situacii? chcel by som vediet nejaky nezavisly pohlad na to od inych ludi, resp. ako zacat znova zit? kde nabrat tu stratenu motivaciu do zivota?
Strata akejkolvek chuti do zivota
nic si z toho nerob, dnes asi tak 95% slovenskych VS studentov studuje len kvoli jednemu papieru a trom pismenkam pred menom, takze si uplny standard. ked tak si spravis rekvalifikaciu, alebo sa uchytis v pribuznom obore... ale vzhladom na slovenske pomery to aj tak nie je nejak extra dolezite, kedze tu sa da uspesne najst pracu len po znamostiach, kto ta kam pretlaci a tam ziadny titul ani skola nie je podstatna:)