ahojte, mam 23 rokov, o rok koncim vysoku skolu, niekto by povedal,ze mam cely zivot pred sebou, ale vnutorne sa citim strasne prazdne, stratil som vsetky svoje zaujmy, cele dni len presedim doma nicnerobenim a rozmyslanim nad tym ako som si dobabral zivot, som silny introvert, mam aj socialnu fobiu, vysoku skolu ku dokonceniu ktorej mi uz chyba len 1 rok doslova nenavidim, vystudoval som ju najmä kvoli natlaku rodicov, ale ja si vazne neviem predstavit ako si najdem pracu po skole, celkovo mam pocit ako cloveka, ktory si cely zivot dobabral tym,ze studoval nieco co ho absolutne nebavilo a teraz ked nad tym uvazujem jedine co budem moct robit po skole je zacinat niekde v zahranici v mcdonalde, uplne od nuly, neraz mi uz napadla aj myslienka samovrazdy, ale viem,to nie je riesenie a asi nikdy by som nepolozil na seba ruku, ale stale ten hrozny pocit prazdnoty vnutri nemozem nijako zakryt, co by ste navrhovali v tejto mojej situacii? chcel by som vediet nejaky nezavisly pohlad na to od inych ludi, resp. ako zacat znova zit? kde nabrat tu stratenu motivaciu do zivota?
Strata akejkolvek chuti do zivota
lost, bez praxe? :DDDDDDDDDD
no ja som opak, strasne panikarsky typ plus SF introvencia a depka a spolu to dava riadny extrem..
a pravo uz v zivote po skonceni skoly nechcem ani vidiet, a ako som vydrzal tieto 4 roky? v prvych rokoch studia som proste vobec nerozmyslal nad buducnostou, myslel som si,ze nejako bude, a ano uz od zaciatku som zacal nenavidiet tento odbor, ale v 1.roc. som sa nechal ovplyvnit spoluziakmi, ze 1.roc. je vzdy taky nezazivny, v 2.roc. som to ako tak preliezol bolo to horsie, a v 3. roc. mi islo iba o titul Bc. cize tam bola aka taka motivacia, tento 4.roc. to dorazil, opät Mgr. este v nedohladne a proste samotne uvedomenie situacie,ze o rok koncim a mozem ist kravy past ludovo povedane.. jednoducho az v tomto obdobi som si zacal tieto 4 roky analyzovat a dospel som k tomuto zaveru,ze som si premrhal kopec casu studovanim niecoho co nenavidim, a co sa tyka vedomosti, ze predsa len mal by som z toho nieco mat,tak praveze opak je pravdou, cele studium je zalozene na biflovani obrovskeho kvanta informacii, kt. sa cloveku udrzia v hlave maximalne par dni po skuske a potom to vsetko musi vyfucat aby som naladoval do pamäte dalsi predmet..
a ta podobnost s pokrom ako spominas,to je celkom zaujimave prirovnanie, len ta dvojnasobna vyhra na konci tam jedine co mozem dat ,je ziskanie titulu Mgr. ale to je mi v praxi na hovno, kedze titul ma dneska uz pomaly kazdy..
javor24
flegmatik som len co sa tyka prace, v inom je to relativne :)
ale tam si nepripustam nic :D nenastvem sa ked sa mi brutalne nedari, ale ani naopak, ked sa mi dari, ani nezdvihnem obocie, idem dalej :)
a inac ako si vydrzal tie prve 4 roky na VS? :)
a planujes pracovat ako pravnik?
velmi mi to pripomina situaciu, ked hram poker a nahadzem nenormalne vela penazi na stol a nakoniec zistim, ze mam velmi blbe karty, no oponent dava dvojnasobok co uz na stole je a ja teraz neviem ci mam prekusnut stratu X alebo riskovat stratu 2X s potencionalnou vyhrou 2X
tym len chcem povedat, ze niekedy je lepsie prekusnut stratu a zmierit sa s tym (4 roky zivota ale nakoniec to ani nemusi byt strata, ved nieco si sa naucil, ci nie? :) ) ako stoj co stoj ist hlavou proti muru... ale tym nechcem povedat, ze by si to mal vzdat :) to uz musis rozhodnut sam :) ja som mal podobne rozhodnutie, teda asi 100x jednoduchsie, ked som sa rozhodoval ci ist dalej po 1. roku alebo nie.. ale nesiel som a to som studoval pedagogiku len :D ty mas teraz rozhodne viac "na stole" :)
ak dovtedy totalne neskolabujem,tak asi tu VS sa aj tak pokusim dokoncit, a potom presne odchod zo SR, a zacinat od nuly niekde daleko odtialto a popritom liecit znicenu psychiku a dufat v lepsie casy..
tak co chces robit? vlastne ked ta citam, tak je to jasne - tu VS dokoncis a potom chces aj tak odist zo SVK? a co dalej?
Maoam: ak by som prerusil hoc aj na rok skolu, myslim,ze uz v zivote by som sa k tomu nevratil, to obrovske mnozstvo informacii co sa clovek musi drtit kazdy semester to by som uz nedokazal opät sa do toho zazrat.. a zas na druhej strane ak s tym prastim tak mozem ist rovno na urad prace, a ta depka bude este horsia, a to zdravie mam uz teraz posahane, mam 23 rokov a vrasky ako 40 rocny.. normalne si mozem zacat setrit na plastiku kt. uz teraz potrebujem..
ak nechces odist z VS len tak, ale chces ju dokoncit (napriek tomu, ze v tom obore nikdy nebudes c hciet pracovat), urcite mas moznost prerusenia studia napriklad na rok a za ten cas sa dat dokopy?
aj to by bola moznost, prerusit, dat sa dokopy, dokoncit (ak chces)a potom ist kade lahsie, za ten cas budes vediet, kam a co
javor, ber to z dlhodobeho hladiska, zdravie je na prvom mieste, ak to stratis, si komplet v riti a nemusis ho uz nikdy ziskat spät a potom si hlavu budes bit o stenu, preco si nezatiahol zachrannu brzdu, kym bol cas...
si mlady, ked v 25ke zacnes od nuly, vsetko je OK
nie som lekar, ale mam nieco odzite a mozem ti poradit, podla toho, co o sebe pises jedno: s prepacenim, ked si v takomto stave a mas uz teraz burn-out, ten rok nemusis zvladnut, vzhladom k staavu a veku by bolo asi lepsie prastit s tym, liecit sa (tvoje depresie a SF, potrebujes psychologicku pomoc, ked ti nesadol jeden, vyskusaj inych terapeutov), v tvojom veku je rok-dva OK, aj keby to tak na prvy pohlad mozno vyzeralo, ze sa jedna o stratu, nebola by to strata, lebo by sa ti zrejme znacne zlepsil stav a viac by si sa spoznal a potom restart a rob to, co chces a chod tam, kam ta to taha (ked naberies sily)
byt tebou, urobim toto, ale mozem ti len poradit, je to tvoj zivot
o rok o takomto case mozes byt v ovela zufalejsom stave ako teraz
