ahojte, mam 23 rokov, o rok koncim vysoku skolu, niekto by povedal,ze mam cely zivot pred sebou, ale vnutorne sa citim strasne prazdne, stratil som vsetky svoje zaujmy, cele dni len presedim doma nicnerobenim a rozmyslanim nad tym ako som si dobabral zivot, som silny introvert, mam aj socialnu fobiu, vysoku skolu ku dokonceniu ktorej mi uz chyba len 1 rok doslova nenavidim, vystudoval som ju najmä kvoli natlaku rodicov, ale ja si vazne neviem predstavit ako si najdem pracu po skole, celkovo mam pocit ako cloveka, ktory si cely zivot dobabral tym,ze studoval nieco co ho absolutne nebavilo a teraz ked nad tym uvazujem jedine co budem moct robit po skole je zacinat niekde v zahranici v mcdonalde, uplne od nuly, neraz mi uz napadla aj myslienka samovrazdy, ale viem,to nie je riesenie a asi nikdy by som nepolozil na seba ruku, ale stale ten hrozny pocit prazdnoty vnutri nemozem nijako zakryt, co by ste navrhovali v tejto mojej situacii? chcel by som vediet nejaky nezavisly pohlad na to od inych ludi, resp. ako zacat znova zit? kde nabrat tu stratenu motivaciu do zivota?
Strata akejkolvek chuti do zivota
lost: kebyze som si povedal ja, to iste co ty: tak asi by som si nieco urobil, ja si to nechcem pripustit,ze som strateny pripad, a ani ty by si nemal, ved potom ako dokaze s takymto presvedcenim dalej zit?
psychoPrincess: iba jediny raz som bol za statnym psychologom nie konkretne kvoli tomuto problemu,ale riesil som socialnu fobiu,ale na sedeni psycholog hovoril dve tretiny casu o problemoch svojich inych pacientov, takze cele to sedenie mi prislo uplne divne a v nicom mi nepomohlo
Chodíš ku psychológovi? Respektíve bol si už niekedy u neho kvôli týmto tvojim problémom?
ale iste lepsie zacat nieco v 35ke, ako nikdy, to je jasne
Lumik, studovat a zacinat od nuly m ozes aj v 35ke, len to uz ide tazsie a hlavne zacinat karieru v tomto veku je v niektorych branziach proste prineskoro.
Sorry, ale do Mekaca titulovanych neberú.
Maoam: preco po 35 tke uz je to ine ?
liecba depresie trva nejaky cas, ale cim skor zacnes, tym lepsie pre teba, no a potom sa rozhodni pre to, co ti sedi
kazdy clovek je v niecom dobry a v niecom lepsi, ako priemer, ak ti idu najmä jazyky, preco na tom nestavat? ano, je vela ludi, ktori su dobri v jazykoch, ale zdaleka nie kazdy, takze sancu mas vzdy
ak ti prirodzene idu jazyky, b udes to mat v zahranici o to lahsie, aj pri studiu
drz sa a chod za tym, kam ta tvoje vnutro taha
bohuzial rodina ti mierne dodrbala zivot, ale uz mas dost rokov na to, aby si sa rozhodoval sam za seba a bol asertivny
dolezite je, aby si bol stastny, niektori rodicia toto nepochopili a nutia decka do neperspektivnych veci
maoam: najhorsie je to,ze ja uz nemam ziadne zaujmy, vsetko ma prestalo bavit pocas tychto 4 rokov studovania prava, povodne som chcel ist studovat jazyky, ale to mi nasi vytlacil iz hlavy,ze so samotnymi jazykmi sa neda uplatnit..
ale vsetky moje sny a zaujmy sa ako keby pocas tychto poslednych rokov uplne rozplynuli v hmle, mam pocit,ze iba prezivam a cakam na koniec tohto utrpenia a strasne sa bojim buducnosti..
beskyd: lenze u mna sa to dost bije vo vnutri, uz len to ,ze je to posledny rok, ano na jednej strane z duse nenavidim tento odbor a do konca zivota nechcem vidiet nic pravnicke, ale na druhej strane ked som do toho dal 4 nestastne roky,tak predsa len uz by som to chcel dokoncit aby som si mohol povedat, ze zacal som to aj som to skoncil ale aspon uspesne, ak by som to vzdal,tak si myslim,ze budem mat este väcsiu depresiu z toho, ze aky som neschopny.. a co sa tyka tych dovodov tak okrem rodicov, kt. ma trosku do toho pritlacili aj sam som si chcel dokazat ,ze ako silny introvert som sa chcel zmenit na extroverta,kt. bude s lahkostou nadväzovat kontakty aj vdaka tomu,ze vystudujem pravo, co sa vsak napriek tomu velmi nepodarilo, pretoze tolko stresov, kolko som zazil pocas studovania ma hodili este do väcsej depresie v akej som bol a jasne statnice bude jeden velky horor to si plne uvedomujem (studujem v TT) ale stale ma tazi na srdci ten prazdny pocit,ze som si dodrbal cely zivot ci uz to pravo skoncim alebo nie..
