ahojte, mam 23 rokov, o rok koncim vysoku skolu, niekto by povedal,ze mam cely zivot pred sebou, ale vnutorne sa citim strasne prazdne, stratil som vsetky svoje zaujmy, cele dni len presedim doma nicnerobenim a rozmyslanim nad tym ako som si dobabral zivot, som silny introvert, mam aj socialnu fobiu, vysoku skolu ku dokonceniu ktorej mi uz chyba len 1 rok doslova nenavidim, vystudoval som ju najmä kvoli natlaku rodicov, ale ja si vazne neviem predstavit ako si najdem pracu po skole, celkovo mam pocit ako cloveka, ktory si cely zivot dobabral tym,ze studoval nieco co ho absolutne nebavilo a teraz ked nad tym uvazujem jedine co budem moct robit po skole je zacinat niekde v zahranici v mcdonalde, uplne od nuly, neraz mi uz napadla aj myslienka samovrazdy, ale viem,to nie je riesenie a asi nikdy by som nepolozil na seba ruku, ale stale ten hrozny pocit prazdnoty vnutri nemozem nijako zakryt, co by ste navrhovali v tejto mojej situacii? chcel by som vediet nejaky nezavisly pohlad na to od inych ludi, resp. ako zacat znova zit? kde nabrat tu stratenu motivaciu do zivota?
Strata akejkolvek chuti do zivota
ja snivam o tom,ze odtialto zo SR odidem co najdalej a natrvalo a niekde inde zacnem zit uplny novy zivot, sice to bude na jednej strane velmi tazke, kedze v zahranici budem asi zacinat od nuly (niekde v mekaci mozno) ale nic dobre ma tuna na Slovensku necaka v buducnosti,
lost: presne, ak prekonam tie pocity so SF tak je to lepsie, ale stale nie idealne..
ale SF sa neda len tak mavnutim ruky odstranit, je to ovela komplikovnejsie a dlhodobe.. ale vazne ty takto cakas,ze nieco spadne z neba a zmeni tvoj postoj k zivotu?
Maoam: ty si to napisala celkom pozitivne, ze v kazdom veku sa da zacat nieco uplne odznova, len ja mam problem s tym,ze sa neustale porovnavam so svojimi rovesnikmi a potom mam z toho depresivne pocity
Biela ruza: tak podla mna podstata je ,ze ta to aspon bavi, ja soms tale dufal,ze ma to chyti,ale kedze om terza na konci 4.roc. a mam k tomu 10 nasobne väcsi odpor ako v 1.roc. tak moja nadej tuna uz zhasla, a ja tiez som siel na pravo okrem vplyvu rodicov aj z dovodu,ze vdaka tomu odstranim zo seba toho silneho introverta, lebo fakt pravnik ako silny introvert podla mna nema sancu na uplatnenie
uplne ako keby som o sebe citala...nahodou aj ja studujem pravo v tt, ale tak mna to aspon trochu bavi...ale tiez som velky introvert, neviem ako by som sa mohla s touto povahou presadit v tomto obore...casto ma napadaju myslienky ci som si vybrala spravne
tento toho stihol docela dost: en.wikipedia.org
Lumik, ostava ti este preskolenie alebo externa VS, tam stretnes ludi nad 30 a aj starsich :-))
ja to beriem tak, ze v kazdom veku je nieco, co sa da este urobit, napr. ak este chces ist do skoly, tak urcite je väcsia sanca to urobit vo veku 30+ a este z toho nieco mat (v obore pracovat po ukonceni, dokonca sa da este aj kariera vybudovat, v niektorych odvetviach), ako sa do toho pustit v 40+, i ked aj taki sa najdu, ale tam uz potrebujes megastastie alebo znamosti, aby si potom este dostal dobry flek
takze neviem kolko mas rokov, ale ak okolo 30 a este chces nieco zmenit, tak si to rozmysli cim skor a bude to OK, lebo to este je v pohode v tomto veku :-))
ale lekarom uz asi nebudes :-)
vezmi si to tak, ze su ludia po nehodach alebo vaznych chorobach a tiez vsetko stratili, no a ak ti chcu cosi este robit, casto sa musia napr. preskolit a tak, alebo vsetko uplne zmenit, takze nie si sam, takych ludi je dost vela, len o nich nepocut
nie kazdy ide straight zivotom a vsetko mu vychadza a je do smrti zdravy a uspesny
len tuto chlapcov podo mnou velmi nechapem, su mladi, fyzicky zdraavi a bezplanovi :-//, to je zle
ok, beriem, su to psychicke zalezitosti, ale nie sme v Afrike, sme v EU a liecit sa to da, len treba chciet
Lost - rob s tym daco!
Maoam, no hej..., smutne ako sa zuzuju moznosti, si tak len vravim, ze sportovec uz nebudem, v modelingu uz asi nic, do armady tiez beru len do 27 tusim, ...v skole by si ma uz spoluziaci mylili s profakom, na kamionistu by nesmel bolet chrbat.. ...co este zostava? Univerzita 3 veku :)...
no vidis, to su dva opacne extremy :D
preto tuto temu jednym okom sledujem, ze ci neprides na riesenie :D
pises ze SF, podla mna to sa da jednym mavnutim ruky vyliecit :) sice neviem ci mam SF, ale neznasam niekedy byt spolocensky (napr sa niekoho opytat kedy ide autobus, radsej zavolam kamosovi nech mi to zisti cez net :) alebo proste taketo nieco s ludmi, ak nemam naladu, ktoru mam mozno jeden den v mesiaci...) ale vsimol som si, ze velmi zalezi od spolocnosti samotnej, ak je spolocnost pod istu uroven, (napr debilna odpoved od niekoho, koho sa nieco pytam napr ten BUS, alebo zamracene pohlady ludi, co je u nas dost caste, i ked nie tak caste ako vychodnejsie od nas (nie vychod SR ale dalej)) alebo neviem..
neviem preco, ale niekedy sa musim prekonat, aby som bol socialny, ale tak ak su planety v spravnej formacii, potom je to jednoduchsie..
tym som len chcel sa ta spytat, ze ak mas tie SF pocity, a donutis sa byt neSF, tak sa dari, ci nie, ci ako to konci ?
lost: podla mna to nie je moc dobry pristup, cas ti uteka pomedzi prsty a ty stojis so zalozenymi rukami a cakas kedy ti padne jackpot rovno pred teba, ale mozno mat takyto flegmaticky pristup je niekedy lepsie ako moj panikarsky :)
