Tak, myslím, že nadišiel ten správny čas, aby som sa aj ja podelil s jedným mojim problémom. Budem rád za každú dobrú radu ;)
Ide o to, že milujem jednu kamarátku. Ona o tom vie, ale nechce ma a má iného pichača. Problém je ale inde.
Konkrétne tam, že ešte nikdy som necítil k žiadnej žene to, čo cítim k nej. Mal som 2 bývalé, ale nedá sa povedať, že by som ich miloval. Tak samozrejme, som sa tak snažil tváriť a možno som si to aj nahováral, ale to je všetko. V podstate som s nimi chodil za to, že sme sa kvalitne olizovali a mňa to veľmi bavilo.
Ale táto žena teraz, je úplne iná. Proste som rád, keď ju len vidím. Dal by som za ňu všetko. Za jeden jediný jej dotyk by som obetoval predkožku (blbé prirovnanie :D). Je to v tom stave, kedy by človek neváhal v jednom momente obetovať svoj život, aby ju urobil šťastnou.
Čo sa týka nášho vzťahu: Sme kamaráti odjakživa, minimálne takých 15 rokov sa dobre poznáme, chodíme vonka, na spoločné chaty. Nikdy som ju nevnímal, že by pre mňa mohla byť niečo viac. Ale časom sa to u mňa nejako tak vyvinulo, že to je proste najviac.
Ohľadom prejavov: Na začiatok treba povedať, že som s ňou nikdy nič nemal (hoci po tom túžim), nikdy sme si nedali pusu, nikdy sme sa nedržali za ruky, ani nič podobné. Raz za čas sa objimeme a to sú pre mňa najkrajšie okamihy v mojom aj tak už dosť bezcennom živote.
No a prečo ju vlastne tak veľmi milujem? No to presne neviem. Nie je nejaká škrata, ale nie je ani kráska, ale to mi je jedno. Mne sa páči taká, aká je. Pre mňa je dokonalá. Keď vidím ten jej optimizmus, ako sa pozerá na svet, aké má vzťahy so súrodencami a s rodičmi, ako s každým vychádza dobre atď... toho ja proste nebudem nikdy schopný.
Najväčší problém je ten, že nemám komu o tom povedať. Nemám kde vydať zo seba všetok ten smútok, ktorý v sebe nosím. S rodičmi sa o takýchto veciach v mojom veku baviť nemienim (a vlastne som sa ani nikdy nemienil). Súrodenci sú odomňa mladší, takže s nimi by to bolo tiež na hovno. Kamarátov mám poväčšine úchylov, čo mi poradia, že sa mám na ňu vysrať a radšej mám ísť súložiť do bordelu. Za také rady im vyslovujem úprimné pánboh zaplať (tvarda ironia). Mám ešte najlepšiu kamarátku, ktorej môžem povedať všetko, ale aj tak sa to nie vždy dá, nakoľko má dieťa a musí sa starať hlavne o neho. Keď napíšem niečo smutné na fuckbug a vidí to ta moja vysnívaná, tak je len smutná, že mi dojebala celý život, čo v podstate nie je pravda, lebo som si ho dojebal sám. Takže prepáčte, za moje výlevy, ale ten cit je silnejší ako hocičo v mojom živote. Proste priorita číslo 1, najvyššie miesto v rebríčku zastáva u mňa táto jedna žienka. A ja neviem čo s tým. Respektíve neviem, ako sa s tým vysporiadať...
