Ja som na socialnych sietach bola stale, najprv na pokeci, potom som presla na facebook. Priznam sa travila som tam dost vela casu pisanim s priatelmi, pridavanim statusov ci fotiek. Neprislo mi to nijako divne alebo zeby som na tom bola zavisla, aj ked ten cas teraz lutujem, mohla som ho urcite vyuzit efektivnejsie. Posledny rok-dva ma to preslo, vyuzivala som ho cisto iba ked som potrebovala niekomu napisat, ci sa na niecom dohodnut, sem-tam som pridala nejaku fotku. Tento rok po mojej maturite som skusila na par tyzdnov zivot bez facebooku a inych socialnych sieti, tak som si asi na 2 tyzdne deaktivovala ucet. Potom som sa tam znova prihlasila, ked som potrebovala napisat mojmu bratovi, ktory je v Anglicku. Vtedy som si tam vsimla, ze vsetci moji ex-spoluziaci si v nasej triednej skupine dohodli chatu (dozvuky po maturite). Keby som sa tam neprihlasila, netusila by som o tom, nikto z nich sa mi ani neunuval zavolat alebo nedajboze napisat jednu debilnu smsku, ze sa nieco kona. Akokeby som pre nich prestala existovat za to, ze nie som na FB. To ma vtedy maximalne dos*alo a zrusila som si ucet znovu a presiel ma totalne zaujem sa tam vratit. Ani na tu chatu som nesla, tak ma to znechutilo. Neskutocne, ako niektori ludia ziju tou strankou. Fakt mi to pride, ze keby tu stranku jedneho dna zrusili, niektori by to asi neprezili. Cest vynimkam. S facebookom som skoncovala, mam usta, mam svoj mobil a ked potrebujem, zavolam a hotovo. Samozrejme, je to len moj individualny nazor, socialne siete maju mnozstvo vyhod, ale myslim, ze prerastli do niecoho ineho, nez na ten ucel, ktory mali splnat. Ludia, ktori ma maju radi a pre ktorych stale EXISTUJEM aj bez facebooku sa mi vedia ozvat normalne a nie je problem. Da sa bez toho zit uplne v pohode, mam mnozstvo casu, ktory mozem vyuzit naplno a mam pocit, ze to ma aj vacsie caro :)