Laska versus predsudky

neklamme si, na zvhlade zalezi

suhlasim s doubledogom, aj keby ste mali vela veci spolocnych a nepacil by sa ti vyslovene, tak by si sa donho nikdy nezalubila. To je prosto fakt. Ty sa skor bojis podla mna ist s nim do vztahu, kedze to nie je uplne taky typ, aky sa tebe paci...Ale preco vahas? Pritahujete sa? Rozumiete si? Toto su dolezitejsie veci ako to, ci ma taku farbu vlasov ako sa tebe paci :)

podla mna sa clovek nemoze zalubit do niekoho, kto sa mu zda skaredy.
takze ty hovoris o niecom inom ako o laske.
otazka je, o com?

neviem nakolko je ten tvoj "kamos" vzhladovo iny, ako tvoj "vysnivany"...ale preco to neskusit? Len preto, ze ty chces aby mal blond vlasy a on ma cierne?? To je trosku detinske, nemyslis? :) Ja som si tiez v predstavach vytvorila akysi model chlapa, ktory by mal stat po mojom boku a uz 2 roky milujem a som zasnubena s niekym, kto ani len trosicku nepripomina toho, koho som si predstavovala :) Takze bacha na to...V laske nejde o vysnene idealy, ale o to, ako sa pri tom cloveku citis, prave tu a teraz :)

Prvé, čo si na tom druhom všimneme je vzhľad, to je jasné. Ale aj keď sa nám niekto zo začiatku nepáči, môžeme sa zaľúbiť. Na prvý pohľad sa vám niekto nemusí páčiť, no čím ho viac spoznávate, tým akoby sa pred vašimi očami menil. Prestávate hľadieť len na ten vzhľad, ale začínate sa zaujímať o jeho povahu a o to, ako si rozumiete. Čo sa časom môže tiež zmeniť :-D Na začiatku si myslíte, že poznáte povahu toho človeka, ale jeho skutočnú povahu zistíte až po určitej dobe vo vzťahu. Je len na tebe, či to s ním skúsiš alebo nie...ak áno, môže byť z toho láska. Ak nie a fakt ti vadí ten vzhľad, budú iní, ktorí ti budú sedieť aj povahou, aj výzorom.
Mimochodom, neexistuje nič také, ako že ti je niekto súdený :-D Strašná blbosť. Človek sa prispôsobí, vyberá si z toho, čo má k dispozícii. Preto si vždy nájdeme niekoho z prostredia, v ktorom sme, nemusíme kvôli tomu cestovať niekam do Číny :-D
Alebo že láska si nevyberá...vyberá :-D Nezaľúbiš sa predsa do starého plešatého starca, lebo "láska si nevyberá". Ak ti je ten starec sympatický, možno, ale nezaľúbiš sa doňho len tak, lebo si proste nevieš pomôcť :-D
Láska na prvý pohľad - ďalšia blbosť :-D Môže to byť pobláznenosť alebo sympatie, ale nie skutočná láska. Tá sa vyvíja, nikoho to len tak neudrie ako blesk :-D

inak nic v zlom, ale myslim si, ze aj sympatie su otazka duse... alebo aspon nejakych hlbokych vnutornych energii.
Nieje to vec mysle. Iba mysel sudi vyzor a podla mna sa do toho pletie zbytocne, zbytocne vytvara bloky.
Najhorsia vec na mysli je, ked si zaumieni dopredu, ako by mal partner vyzerat, ked si pozrie v modnych casopisoch alebo serialoch nejake "prototypy" a potom ich vyhladava, a potlaca vsetko prirodzene. Alebo, ked ma strach, lebo sa bude hanbit s tym clovekom ist po ulici, ze jeho kamarati mu budu hovorit, ze nema pekneho partnera. To je vsetko mysel, ktora kladie prekazky tam, kde nemaju byt, a taky clovek nakoniec potom nezazije ziaden hlboky, dusu naplnujuci vztah.
karamelka, vypni mysel a vnimaj, co ti hovori srdce. A podla toho sa rozhodni.

Mozno sa az privelmi zamyslas, proste nechaj veci volne plynut, ak je ti tento clovek sudeny, ostanes s nim, nech sa budes ako kolvek branit :) a naopak, ak je to len urcita etapa tvojho zivota, ktora ta ma nieco naucit, nieco ti ukazat (mozno prave toto, ze vyberas na zaklade vzhladu a zivot ti chce ukazat, ze to nie je prvorade) az ked sa neucis co sa naucit mas, pride ta prava laska. Aspon ja to tak chapem, vzdy som lutovala predosle vztahy, resp. cas, ktorym som im venovala, ale teraz ked mam 30 som pochopila, ze kazdy jeden ma nieco naucil, niekam posunul, aby som bola pripravena na to prave orechove :) Takze ber co ti zivot ponuka a nezamyslaj sa nad tym, ci je ten pravy, lebo toto zistis az na smrtelnej posteli :)

ja som mal davnejsie priatelku na ktorej mi tiez prave zrovna nesedel vzhlad (trochu nadvaha a nejake tie chybicky na krase)... ale velmi sme si rozumeli. chodili sme spolu 1 a pol roka a nakoniec sme sa rozisli kvoli niecomu uplne inemu:D
so vzhladom to je podla mna tak, ze je pre nas dolezity v prvych momentoch, ale casom, aj ked sa nam moc nepaci, si zacneme akosi zvykat a prestava hrat rolu..

som clovek prakticky a veci planujuci, toto je mimo mojich predpokladov, aj tych najvzdialenejsich, preto ten zmatok a neistota... zamyslam sa nad tym, ci je to v poriadku ze to tak riesim... ci to nie je znamenie, ze to nebude ok...

laska je taka ako pises, ze neriesi, preto si sa do neho aj zalubila :). clovek si nevybera do koho sa buchne. terz je to uz len tvoj mozog co protestuje, ale mas nato aj nejake racionalne dovody, okrem toho ze ti "nevyhovuje" vzhladovo?