Obsedantno - kompulzivna porucha a GAD + depresia

Príspevok v téme: Obsedantno - kompulzivna porucha a GAD + depresia
Janik4

Ahojte,

a hned pribeh. U mna to zacalo neustalym kontrolovanim zamknutych dveri a okien. Nekonecna neistota a uistovanie ci je vsetko zavrete. Toto sa vlastne spustilo potom, co si moj kolega "pozical" z mojho nezamknuteho suplika moju osobnu vec. Pekne, nie ? Neskor sa to rozsirilo na strach z nakazenia - viete, klucky, autobusove madla, vlakove sedacky a WC, pecivo, ktore predo mnou rozsypali na zem a opat nahadzali v predajni do regalov. Dalej sa to rozsirilo na zvierata. Ja, milovnik maciek, co som mal vzdy na dome dve az styri macky a dvoch psov a bol som milovnikom zvierat. Jedna prihoda v zivote, ktoru radsej nechcem spominat a postupne zacala fobia zo psov, maciek, holubov v meste a podobne. Neustale sa bojim, ze sa mozem nakazit vykalmi alebo len dotykom zvierata. To byvam na dedine, kde neustale pobehuju tulave psy a viete si predstavit, ze sam som nebol vonku uz vyse roka. No a najlepsie, pridalo sa aj soferovanie. Po odjazdeni cca 250 tis. kilometrov sa zrazu bojim soferovat. Dobre, nie ? Boze. A to som uplne hotovy, ked na ceste vidim prejdene zviera, ktoremu sa nemozem s autom vyhnut. To hned panikarim, ze ked sa nasledne dotknem auta, podbehu, alebo blatnika, tak sa mozem nakazit. A to ma ide slak trafit v obchodnych centrach a v jedalnach, kde sa pohybuju ludia so psami a dokonca ich krmia tymi pribormi, ktore potom davaju ludom. Strasny strach, uzkost a bolest duse. A ten strach sa pomerne uspesne dalej rozsiruje. Ked v restike tresknu sklenenym poharom, tak aj trikrat kontrolujem, ci v pohari nemam sklenne crepy. Aj to sa mi kedysi skutocne stalo, ze som takmer vypil centimetrovy ostry crep v pohari. Bojim sa takmer vsetkeho.
Tak som vyhladal pomoc psychiatra, zatial 15 den beriem paroxetine a nic. Som z toho smutny, nic sa mi nechce (a to musim autom chodit do prace), nevidim nic optimisticky a vsetkeho sa skutocne bojim a som uplne neschopny. Nakupil som si literaturu, cakam, kym zaberu AD a potom sa pustim do terapie. S Bozou pomocou sa snad nejako z toho vymotam, i ked mam len malu nadej.
Mate niekto podobne problemy ?

pan d.

Nech vam zmenia diagnozu na schizofreniu, ktoru mam ja a budete sa citit aspon lepsie. Mat take ritualy a neviem co este, no mna by asi porazilo.

pan d.

Jaj, problemy, kto ich nema? Esteze nemusim riesit peniaze, ze si viem zarobit, lebo nedostatok penazi by ma sral viac nez vsetky moje diagnozy:D
Aj ja ked chytim macku do ruk, tak si umyvam ruky, akurat, ze sa az tak nebojim dajakeho nakazenia, macka je zaockovana proti vsetkemu moznemu, moze mi lezat aj na vankusi:D

O.K.S

U mňa započala obsedantno kompulzivna porucha v detstve po traumatizujúcom zážitku s jedným zlodejským individuom ( moja precitlivelosť to znásobila ) po ohlásení na policii si ma odvtedy niekde počkal a vykrikoval po mne.

Do kostola som nechodieval, napriek tomu, než som vyšiel na ulicu, prežehnal som sa aby som ho nestretol, postupne som to robil čoraz častejšie.

Neskôr som zistil, že jeden spolužiak robil to, že sa neustále opakovane dotýkal steny ( môj v poradí druhý ritual ) pritom pôsobil inak normálne.

Postupne sa to rozvinulo v mnoho iných fyzicky aj duševne náročných ritualov, dakedy som po nich odpadával od únavy.

moika77

Ty si natom pomerne dobte, keď vladas chodit do roboty.
Ozajstne depresia: Ráno nemozem vstat, nechce sa mi umyt, toboz sprchovat, skratka nič, a čo je už kryticke,NECHCE SA MI ANI ZIT.
Ako som cital tvoje problemy, musí riesit prvom rade psychiater.
Preto je na Slovensku tolko samovrazd , že mnoho ludi sa lieca od kamaratov, známých Kazdy sme iný, jednomu je dobrý liek , inému dokonca uskodi. Rozne doplnkove produkty su dobra vec ale kupa v lekarni. Sledujem STV aj pred pár dnami cez net s liekami bol odhaleny podvodny predaj liekov. AD + strava.
Už HIPPOKRATES povedal: Nech je vám strava LIEKOM. Slavny Americký Psychiater J. Ferguson vo svojej knihe Sám proti šialenstvu píše, že až 80% ludi veriacich má šancu sa uplne vyliecit. Knihu som cital, no poviem ti, jedna báseň. Vidím, že si veriaci v Boha, kto prosí,dostane...

2bodka

Ja teda neviem, ci mam psych.poruchu, ale tiez sa mi dviha zaludok z kluciek, verejnych wc a tyc v MHD :) Uprimne, keby sme nezili v takej spine, akej zijeme, mozno by ziadny z nas nemal taketo poruchy. Ja som z BA, Petrzalky a viem, ako vyzeraju travniky vonku. Clovek sa boji prejst krizom, aby nestupol do vykalu. Za dalsie, ked vidim, kolko ludi si po pouziti toalety neumyje ruky, je uplne normalne, ze sa mi hnusia klucky a vsetko coho sa bezne ludia dotykaju. Moja prva cesta doma alebo v praci tiez smeruje do kupelne umyt si ruky, ale toto by snad malo byt normalne a mal by to robit kazdy. Mna napriklad vytaca, ked musim kolegu pustit na moj laptop, kvoli mailu a viem, ze ked prisiel do prace, neumyl si ruky. Prve co potom robim je, ze idem do kuchyne pre dezinfekcne utierky a umyvam klavesnicu, mys.. Samozrejme tak, aby to nevidel :) V MHD denne vidim cestovat bezdosov, dostanych, ruky spinave, myslim, ze je uplne normalne, ked sa mi hnusi dotknut sa tyce. Ludia sa su proste prasce. V kabelke nosim mokre utierky a pouzivam ich vzdy, napr. aj po tom ako chytam peniaze :) Je to diagnoza? Mozno. Ale keby boli ludia cistotni, keby sa vsade nepovalovali vykaly po psoch, riesila by som ine veci..

Janik4

Ja som uz prestal s neustalym umyvanim ruk, uz nekontrolujem neustale ci su zamknute dvere na dome ci zamknute auto. S tymi psimi vykalmi a chrachlami na chodniku mam tiez problem. Ale zasadne nic nezdviham zo zeme (ani doma), nosim topanky bez snurok a kratke nohavice som na sebe nemal uz dva roky. Kupat sa chodim len tam, kde nemozu psy - teda ziadne jazera. A neustale sa obzeram okolo seba, ci niekde nie je za mnou pes bez voditka. Strasne. A pre mna asi najstrasnejsie su ti skapaciny na cestach. Ako som pisal, mam staly dojem, ze by som sa nasledne pri dotyku s blatnikom, kluckou alebo podbhenom mohol nakazit. Takze pridem domov a kompulzivne sa dezinfikujem.

kukucko

No ja mam BAP a mal som, v case navyku na lieky, take stavy, ze som vsade sledoval chodnik kade by som mal slapat a vyhybal som sa vsetkemu, hlavne pluvancom a mal som panicky strach z toho, ze by som na nieco stupil. Bolo to neskutocne, kolko takych pluvancov je po chodnikoch. Miestamy som mal pocit, ze sa ani neda prejist. A potom tie sny, hotove horory, same pluvance a psie vykaly; az raz sa mi snivalo, ze som zistil, ze viem lietat a potom sa to zacalo zlepsovat. Az nakoniec som si na nove lieky zvykol a od vtedy je moj stav stabilizovany a zijem si celkom obstojne.
Ale este i dnes sa, pokial mozem, nechytam sa nicoho v autobusoch, trolejbusoch a elektrickach. Radsej spadnem. :-) A ked pridem domov ci do firmy, prva cesta je umyt si ruky - ale aspon mam dobru hygienu. :-)