Prežila som liecebnu, alias hospitalizácia v Pezinku

Príspevok v téme: Prežila som liecebnu, alias hospitalizácia v Pezinku
Meretseger

Ahoj, ahoj, som tu zas!
V noci 24.4. na 25.4. ma prijali do liečebne v Pezinku, pretože som sa priamo u chudáka Stana dostala do disociatívneho stuporu, t.j. nereagovala som na podnety, nehovorila, etc. Ten teda zavolal RZP, tí ma zaviezli do Skalice a odtiaľ do Pezinka.
Jeden a pol dňa som bola na A-čku, uzavretom oddelení. Osvienčim. Obe noci ma dali do sieťovej postele. Príšerné poníženie, pád na dno. Druhú noc ju aspoň nezavreli.
A nuda. Ubíjajúca nuda. Izby celý deň zavreté, ľudia prazvláštni, len s niektorými sa dalo rozumne pozhovárať. Neustále zafajčené priestory ma uvádzali do šialenstva, hoci najhoršie bolo naozaj to plazivé vedomie, že tu niet čo robiť. Úplne ma očarila kultúra (čítanie článku z časopisu; táto povinná položka disciplíny bola medzi najdôležitejšími...) a šport, t.j. rozcvička v štýle I. stupňa ZŠ.
Ráno bola komunita. Predstavila som sa, a keď pacientky opostupne rozprávali, čo ich trápi po zdravotnej stránke, zdvihla som ruku a spýtala sa: "Môžem podať reverz?"
A-čko ma naozaj odrovnalo, oh, nikdy viac!
26. popoludní ma preložili na B, polouzavreté oddelenie. Mobily na dve hodiny denne, pokrok! (Signál aj tak na houby.) 4.5. som získala C-čkový režim, t.j. mohla som na 4 hodiny denne chodiť sama von. Prvý raz som chodila po areáli ako slepec, ktorému sa vrátil zrak, úplne pohltená tou slobodou, hoci stále nie úplnou. Aspoň som zdrhla od 19-ročnej postihnutej zrůdy, ktoreú mi bolo najprv ľúto, potom som zistila, že je to krutá beštia, čo ma začala buzerovať, kým som ju mierne nepriškrtila.
9.5. ma šupli na otvorené oddelenie, a odvtedy to bol hotový hotel, až by som tam ostala aj naďalej.
Krásna príroda, výborná partia, príjemný personál, môj ošetrujúci lekár bol skrátka suppa. No, a čo stojí na prvom mieste, na B-čku som našla lásku, je to priam osudová žena :) Pomáhala mi to tam prežiť; keď ma tam takmer zabili, lebo mi odmietli pichnúť večerný inzulín, keď som mala "prinízku" glykémiu (7,9 mmol/l!); keď prichádzali záchvaty plaču - už po hypománii, samozrejme; keď som potrebovala spriaznenú dušu či pomoc. Teraz mám skúškové, akonáhle odoznie (a ZS začína až 1.10.), začneme riešiť, čo s mojím miestom pobytu. Zvažujem bývanie striedavo u nej a doma, všetko je však zatiaľ vo hviezdach...
Každopádne, I love her, čo k tomu viac povedať:)
Prepustili ma 1.6., teda včera, šťastnú, spokojnú, snáď i zdravú, avšak s hrôzou z A-čka, takže viac žiadne blbosti typu rezanie sa, dokážem si vsugerovať, že by som sa tam kvôli tomu vrátila... a ktovie, možno fakt. Nope, odmietam!
Zaujíma ma pár vecí: je pravda, že psychiatria má samé výnimky? Povedali mi, že nemožno podať reverz, pokiaľ by som bola nebezpečná sebe/ostatným, či pokiaľ by sa mi tým zhoršil zdravotný stav (presne toto však reverzom sama riskujem, nie?). A takisto vraj nie je možné pozrieť si tam svoj chorobopis, normálne však hádam na to MÁ človek právo, nie?
Nuž, pokiaľ sa plánujete zblázniť, odporúčam napriek všetkému PK :D

Janik4

To je fakt, ze ked mas chripku, tak to je normalne. Ale ked mas v neporiadku myslenie, tak si v spolocnosti "divny".

Jane_3sto18

a.l.i.a.s - krásne povedané...

Mimochodom, na Slovensku sa berie za hanbu pomaly už aj to, že človek ide k psychológovi či psychiatrovi, nie to ešte, aby ho hospitalizovali. Niekomu dnes poviete, že ste boli napr. mesiac v "blázinci" a on na vás bude pozerať ako na devianta, ako keby už ste neboli ani človekom... Hrozné toto škatuľkovanie, pritom ja by som tam nahádzala všetkých a rovno na ECT, nech sa uvedomia podaktorí :-/

Meretseger

gemerka, antidepresíva teraz neužívam, aby som sa nedostala do totálnej mánie, predtým som však na nich bola rok a pol. A samozrejme, že chodím k psychiatričke.
V PL sa môže ocitnúť hocikto, i ten, čo to najviac odsudzuje, a občas by som to niektorým aj želala, nech potom ešte hovoria o hanbe:)

gemerka

ja som tam bola tiež preto, lebo som sa nervovo zrútila. A naozaj na A - čku je veľká nuda. Ale ja som preplakala noci dni. Z A som išla na B a tak som tiež preplakala noci dni tak ma dali do A a odtiaľ ma dali do B a z B do C a bola som tam 3.mesiace.

Ale s sietkovanej posteli som ešte nebola. Chváľa bohu. A tí ľudia chudáčikovia boli tam veľmi iní ako tí ľudia čo vidím vonku v meste.

Aj ta veľmi chápem Meretseger, nie je to sranda. A aj ty užívaš antidepresíva???? A chodievaš na kontrole k lekárke?????

Treba si dávať na seba pozor. Ja som sa tam rozprávala aj z ľuďmi čo boli aj vysokopostavení z práce sa tam dostali tiež. A to nie je hanba.

gemerka

ja som tam bola tiež preto, lebo som sa nervovo zrútila. A naozaj na A - čku je veľká nuda. Ale ja som preplakala noci dni. Z A som išla na B a tak som tiež preplakala noci dni tak ma dali do A a odtiaľ ma dali do B a z B do C a bola som tam 3.mesiace.

Ale s sietkovanej posteli som ešte nebola. Chváľa bohu. A tí ľudia chudáčikovia boli tam veľmi iní ako tí ľudia čo vidím vonku v meste.

Aj ta veľmi chápem Meretseger, nie je to sranda. A aj ty užívaš antidepresíva???? A chodievaš na kontrole k lekárke?????

Treba si dávať na seba pozor. Ja som sa tam rozprávala aj z ľuďmi čo boli aj vysokopostavení z práce sa tam dostali tiež. A to nie je hanba.

Meretseger

bisexual: Aj s tým vyhadzovaním záchodových mís do vzduchu, etc.? To by musela byť zaujímavá partnerka :D

a.l.i.a.s

Ak je človek osamelý a izolovaný ( ignorovaný a šikanovaný )okolím ani mu nič iné nezosatáva ako sa pohrúžiť do vlastného vnútra a vytvoriť si vlastný svet do najmenších detailov, to potom vzniknú unikátne nepovrchné prepracované - neodfláknuté celoživotné diela a autorom je pripísaná genialna tvorivosť - osamelosť však ide niekedy dosť často na hlavu.

Meretseger

bibba: Hej, som bi - a aké šťastie, že ona tiež :D
Bisexual: Možno, že ľudia s BAP sú celkovo labilnejší a akoby "neistí", "na hrane" - však najskôr mi bola určená hraničná porucha osobnosti, teraz je to BAP (bez HPO?), niečo to má spoločné. Možno to má všetko na svedomí osobnosť a niečo odlišné v jej fungovaní? Neviem. Ale zato je pravda, že kopu mániodepresívnych tvorili umelci, vplyvní ľudia, a i z nich bolo dosť s odlišnou orientáciou. Sú to zvláštne veci.
belina73: Áno, mobil vydávajú na cca 3 hodiny denne, od dvanástej do pol tretej, či ako to bolo. Ale po A-čku je i to ako zázrak, cheers! :D