Ahoj, ahoj, som tu zas!
V noci 24.4. na 25.4. ma prijali do liečebne v Pezinku, pretože som sa priamo u chudáka Stana dostala do disociatívneho stuporu, t.j. nereagovala som na podnety, nehovorila, etc. Ten teda zavolal RZP, tí ma zaviezli do Skalice a odtiaľ do Pezinka.
Jeden a pol dňa som bola na A-čku, uzavretom oddelení. Osvienčim. Obe noci ma dali do sieťovej postele. Príšerné poníženie, pád na dno. Druhú noc ju aspoň nezavreli.
A nuda. Ubíjajúca nuda. Izby celý deň zavreté, ľudia prazvláštni, len s niektorými sa dalo rozumne pozhovárať. Neustále zafajčené priestory ma uvádzali do šialenstva, hoci najhoršie bolo naozaj to plazivé vedomie, že tu niet čo robiť. Úplne ma očarila kultúra (čítanie článku z časopisu; táto povinná položka disciplíny bola medzi najdôležitejšími...) a šport, t.j. rozcvička v štýle I. stupňa ZŠ.
Ráno bola komunita. Predstavila som sa, a keď pacientky opostupne rozprávali, čo ich trápi po zdravotnej stránke, zdvihla som ruku a spýtala sa: "Môžem podať reverz?"
A-čko ma naozaj odrovnalo, oh, nikdy viac!
26. popoludní ma preložili na B, polouzavreté oddelenie. Mobily na dve hodiny denne, pokrok! (Signál aj tak na houby.) 4.5. som získala C-čkový režim, t.j. mohla som na 4 hodiny denne chodiť sama von. Prvý raz som chodila po areáli ako slepec, ktorému sa vrátil zrak, úplne pohltená tou slobodou, hoci stále nie úplnou. Aspoň som zdrhla od 19-ročnej postihnutej zrůdy, ktoreú mi bolo najprv ľúto, potom som zistila, že je to krutá beštia, čo ma začala buzerovať, kým som ju mierne nepriškrtila.
9.5. ma šupli na otvorené oddelenie, a odvtedy to bol hotový hotel, až by som tam ostala aj naďalej.
Krásna príroda, výborná partia, príjemný personál, môj ošetrujúci lekár bol skrátka suppa. No, a čo stojí na prvom mieste, na B-čku som našla lásku, je to priam osudová žena :) Pomáhala mi to tam prežiť; keď ma tam takmer zabili, lebo mi odmietli pichnúť večerný inzulín, keď som mala "prinízku" glykémiu (7,9 mmol/l!); keď prichádzali záchvaty plaču - už po hypománii, samozrejme; keď som potrebovala spriaznenú dušu či pomoc. Teraz mám skúškové, akonáhle odoznie (a ZS začína až 1.10.), začneme riešiť, čo s mojím miestom pobytu. Zvažujem bývanie striedavo u nej a doma, všetko je však zatiaľ vo hviezdach...
Každopádne, I love her, čo k tomu viac povedať:)
Prepustili ma 1.6., teda včera, šťastnú, spokojnú, snáď i zdravú, avšak s hrôzou z A-čka, takže viac žiadne blbosti typu rezanie sa, dokážem si vsugerovať, že by som sa tam kvôli tomu vrátila... a ktovie, možno fakt. Nope, odmietam!
Zaujíma ma pár vecí: je pravda, že psychiatria má samé výnimky? Povedali mi, že nemožno podať reverz, pokiaľ by som bola nebezpečná sebe/ostatným, či pokiaľ by sa mi tým zhoršil zdravotný stav (presne toto však reverzom sama riskujem, nie?). A takisto vraj nie je možné pozrieť si tam svoj chorobopis, normálne však hádam na to MÁ človek právo, nie?
Nuž, pokiaľ sa plánujete zblázniť, odporúčam napriek všetkému PK :D
Prežila som liecebnu, alias hospitalizácia v Pezinku
Ja som tiež dala sľub babe, ktorú milujem... ale ja som jej povedala "pokúsim sa". Lenže keď jej nezáleží na mne, tak načo by mi mne malo záležať na sľube. Bolo to len povrchné, však sa o mňa nezaujíma.
Neviem, či prejdú... Mňa k ukončeniu dokopáva sľub, čo som dala Mirke
Hm, asi sa tam pôjdem pozrieť, možno ma prejdú chúťky ublížiť si... :-D
Každopádne to musela byť zaujímavá skúsenosť.
Šla som tam dobrovoľne, aspoň som teda podpísala, že to tak je. Ináč neviem. Možno by som tam inak neskončila, resp. len dovtedy, kým by som "nerozmrzla". Neľutujem však, že som tam bola, to vôbec nie. A Osvienčim bolo len A-čko, pričom, samozrejme, toto "porovnanie" je príšerne nadnesené, neberte to smrteľne vážne...
S Osvienčimom by som to rozhodne neporovnavala
Ako chory musi byt clovek aby ho bez vlastnej vole umiestnili do takehoto zariadenia ?
Ak by som po smrti mal este jeden zivot v nom by som chcel nejako pomahat dusevne chorym ludom lebo ludia co tam pracuju asi tiez niesu celkom vyrovnani.
zusska: Všeobecne mám bipolárnu afektívnu poruchu aka mániodepresiu, a keďže som brala liekys dosť neporiadne, v mozgu mi dosť preskočilo čosi na nesprávnu koľaj :D
zewa: Určite áno, on ako objekt bezhraničného zbožňovania odpadá. A díky:)
Lumik: Na A-čku sa dalo skutočne zblázniť, myslím si, a 381 dní pripútanú? No zbohom.
Cele zle...od zaciatku az po koniec
Teda ... :) kym som nevidel ten obrazok tak som myslel ze ta dali medzi take dve zahradne sietove postele jednu normalne a jednu zhora. No zaujimave zariadenia, esteze ta nedrzali priputanu ako hrdinku toho filmu Dievca ktore koplo do osieho hniezda, 381 dni.
Ja som rada, ze si nasla spriaznenu dusu. Mozno ti to pomoze odputat sa od Stana. Hlavne, ze si ok :) Drzim palce.
