Ahojte,
som s mojim priateľom už takmer tri roky (mám 22 rokov). Vzťah nemáme zlý-rozumieme si, nehádame sa,on je veľmi dobrý a milý,každý okolo mi neustále opakuje,aký ja mám poklad pri sebe-problém ale je,že z mojej strany tam nikdy zrejme nebola nejaká veľká láska-skôr je ten vzťah založený na tom,že si vyhovujeme a posledné mesiace mám často pocit,že to nie je to pravé. Vždy som si myslela,že skrátka ja sa nedokážem zaľúbiť,že toto je vrchol všetkého,čo môžem vo vzťahu cítiť
, že to nebude nikdy lepšie .. Keď spolu dlho nie sme,ja mu chýbam veľmi,ale on mne nie -ale vždy som si myslela a on ma v tom ubezpečoval,že to je mojou povahou,že to lepšie fakt nebude. Mám ho veľmi rada,ale myslím,že ho neľúbim- aspoň určite nie tak,ako on mňa. Viem,že rozchodom mu ublížim,ale mám stále silnejší pocit,že takto to nepôjde ďalej ..že tá chyba je síce vo mne,ale nie preto,že som "taká povaha" ,ako on vraví...Je možné,že to je preto, že toto je tá pravá láska pre mňa? že sa naozaj nedokážem zalúbiť?
vzťah bez veľkej lásky?
dusím...sme spolu veľmi málo,hoci pochádzame z jedného mesta,ale ja to nepociťujem ako niečo,kvôli čomu trpím.. je mi dobre,mám veľa kamarátov, skvelý kolektív v škole...myslím,že ho mám skôr za veľmi dobrého kamaráta,než za priateľa alebo niekoho,s kým chcem stráviť celý život ...buď som ešte nedospela na vážny vzťah,alebo už neviem potom...
nuz, musi brat do uvahy, ze pokial sa to doteraz nezmenilo odvtedy, co ste to naposledy riesili, tak je snad jasne, ze to nebude len tvojou povahou. Asi si to musi chalan uvedomit, nic ine...Ty sa zrejme dost dusis v tomto vztahu, co? Najhorsie je, ze on je tak dobry, ze ho ani nemas preco nechat, vsak? Nuz, vo vztahu to niekedy moze byt takto a aj napriek tomu sa nebudes citit stastna. Pokial ste to uz naozaj riesili a nic sa nezmenilo, hrozi vam rozchod...skor ci neskor
alenka,rozprávali a riešili sme to spolu mnoho krát...aj všeličo iné ..len mám skrátka strach,ako to vezme..že to zasa nebude brať ako problém,ale len ako moju povahovú črtu s tým,že "veď to sa raz zmení" ...
alica, ako mu to povedat? Ved uz si velke dievca, snad nepotrebujes navod :) Je to nesmierne tazke, ved Sejla by ti vedela istotne o tom povedat svoje. Avsak, vzdy je lepsie si vsetko dopredu premysliet, zvazit to a ist do toho. Ked budete mat obaja cas, sadnite si a uplne otvorene a uprimne mu povedz toto vsetko, co nam...Povedz mu vsetko co citis..Nechapem mnohe baby ako mozu byt vo vztahu, v ktorom si nevedia dvaja ani len povedat, co citia. Ja by som sa uz davno odpravila, zazivat cosi take. Zdielat s tym druhym pocity, riesit drobnosti, ale aj vacsie problemy je predsa zaklad. Bez komunikacie a rozhovoroch o tom, co citite neexistuje zdravy vztah. Aspon podla mna :)
ciže myslíte si,že to,že mi nechýba- nie je len kvôli tomu, že som "taká povaha", však? že keby som ho ozaj ľúbila,tak by som to cítila inak? ...
začneme na novo- hmm..v podstate sme už raz tak začali-presne kvôli tomuto problému, chvíľu to šlo a teraz som zasa tam,kde predtým...
mas dve moznosti...zacnes si vazit to, co mas, objavis v nom to, za co by ine baby dali vsetko, zamilujes sa akoby nanovo (ano, ono sa to da), zacnes robit vse mozne pre zachranu...
alebo druha moznost, ako dospely clovek si s nim sadnes, povies mu o svojom trapeni a ukoncite to :)
ale čo a ako mu to mám povedať,sejla? ...
alica, ver mi, ja mám toto za sebou. Je ťažké ukončiť taký vzťah, lebo tam vlastne nič zlé nie je, žiadne hádky, chlap je zamilovaný... Je ťažké pripustiť si, že chyba je v tebe. Ale už to nezmeníš. Ak zostanete spolu, tak skôr či neskôr sa zblázniš do niekoho iného a buď ho podvedieš, alebo si to pretrpíš a budeš lutovať, že si s ním ostala..
