Ahojte,
som s mojim priateľom už takmer tri roky (mám 22 rokov). Vzťah nemáme zlý-rozumieme si, nehádame sa,on je veľmi dobrý a milý,každý okolo mi neustále opakuje,aký ja mám poklad pri sebe-problém ale je,že z mojej strany tam nikdy zrejme nebola nejaká veľká láska-skôr je ten vzťah založený na tom,že si vyhovujeme a posledné mesiace mám často pocit,že to nie je to pravé. Vždy som si myslela,že skrátka ja sa nedokážem zaľúbiť,že toto je vrchol všetkého,čo môžem vo vzťahu cítiť
, že to nebude nikdy lepšie .. Keď spolu dlho nie sme,ja mu chýbam veľmi,ale on mne nie -ale vždy som si myslela a on ma v tom ubezpečoval,že to je mojou povahou,že to lepšie fakt nebude. Mám ho veľmi rada,ale myslím,že ho neľúbim- aspoň určite nie tak,ako on mňa. Viem,že rozchodom mu ublížim,ale mám stále silnejší pocit,že takto to nepôjde ďalej ..že tá chyba je síce vo mne,ale nie preto,že som "taká povaha" ,ako on vraví...Je možné,že to je preto, že toto je tá pravá láska pre mňa? že sa naozaj nedokážem zalúbiť?
vzťah bez veľkej lásky?
moj kamarat si zobral manzelku do ktorej nebol zalubeny. teda - bol zalubeny do jej penazi. ona je z bohatej rodiny a ma pri nej uplne vsetko. este sa len pred tromi rokmi zobrali, uz maju velky dom a drahe auta. a kedze ju tak nelubi, aby jej bol verny, tak spava s kolegynami, kamaratkami a zahyba jej kde sa da. a bude to tak dovtedy, kym ona na to nepride a nerozide sa s nim. ale mozno sa to nikdy nestane, lebo on si dava pozor. a vie naramne klamat, takze odskriepi aj nos medzi ocami. aj keby ho pri tom rovno nacapala, povie, ze to nie je on, ale jeho dvojnik.
laska je dolezita preto, lebo vdaka nej ta ten clovek fyzicky pritahuje. aj ked ta zalubenost prejde, laska sa zmeni na inu kvalitu a v dobrom vztahu ostane. nie je mudre zobrat si niekoho, o kom uz teraz takto rozmyslas. ak nechces ublizit jemu, preco chces ublizit sebe? tym, ze si ho vezmes a potom sa snim tak ci tak rozides, ublizis vam obom. rozmyslaj!
xxxxxx..presne ten pocit mám,že už zhasla aj tá malá iskierka ...
to viem,že zamilovanosť a láska netrvajú večne- veď z veľa manželských párov sú po rokoch už ozaj najmä dobrí priatelia a je to zvyk...ale myslela som,že také niečo sa stane...ja neviem..po 10 rokoch vzťahu.. nie po troch ...
kazdy sa dokaze zalubit a to tak ze uplne az po usi len treba najst ten spravny objekt, ale ja si stejnak myslim ze ani ta najvacsia laska na svete netrva vecne... ale to je uz na inu temu, co si vyberies je len na tebe :)
ja som taky vztah ukoncila slovami ze moje city k nemu ochladli, ze ho mam stale velmi rada ale uz to zamilovanost nieje. Zobral to dobre, podla mna to citil tiez tak aj ked najprv povedal ze ma chce ale rychlo ho to preslo vobec sa nesnazil ma nejako ziskat, ale mozno len zdravo uvazoval a nechal ma ist. sme kamarati, teda pomahame si ked je treba. ja som tiez isla do toho vztahu skor rozumovo ako citovo, teda lubila som ale nie tak sialene a mne ta iskra vo vztahu velmi chybala a casom aj ta mala iskierka zahasla.
doubledog,asi máš pravdu.. aj keď pred tým,než sme spolu začali chodiť,som ho veľmi chcela a páčil sa mi..neviem,čo sa stalo,kedy sa to vytratilo.. a kedy som prešla vlastne do kamarátstva s ním- aspoň z mojej strany...
alenka,ja len stále dúfam,že raz budem aj ja chodiť "s hlavou v oblakoch" .. :Pnemyslím tým- že teraz chcem byť úplne zaslepená láskou,nevidieť na druhom ani jednu chybu atď... len skrátka - tešiť sa na toho druhého .. tešiť sa vždy ,keď sa budeme mať stretnúť a aby mi chýbal,keď spolu nebudeme .. :)snáď raz taký niekto príde :)
presne tak, doubledog to dobre zhrnul. On asi doteraz nepochopil nic...
alica, nemyslim si, ze si nedospela. Ak je nespokojnost znamka nedospelosti, tak ja som bola pri kazdom mojom vztahu nedospela :) Nie, skor si myslim, ze len citis, ze chces nieco ine, preto ta nespokojnost. Prosto nie si s nim vnutorne stastna, nepocitujes to, co by si chcela....
