Caute mam 5 rokov depresiu tazkeho stupna, cca 1 rok sa liecim ambulantne ale bol som aj hospitalizovany, no napriek tomu mi nic nepomaha. som ako keby vyhodeny zo zivota zo spolocnosti nic ma nebavi priatelku som nemal uz rok najradsej by som si to hodil, co som uz aj par krat skusil no nevyslo. neviek najst sposob ako chytit tzv. druhy dych alebo aspon aby ma nieco male v zivote bavilo. Este studujem
Nejake rady?
5 rokov depresia
Alica, dobre, že berieš lieky a si pod dohľadom psychiatra. Lieky ti skôr, alebo neskôr zaberú. Niekedy trvá až mesiac, kým antidepresíva začnú fungovať. Treba byť trpezlivý.
Kika ja som tiez toto vravela muzovi, ze ma nuti ist tam a onam, mam aj male dieta, takze sa musim prekonavat, ale nevysvetlim mu tie blbe pocity, on to v zivote nezazil, ked je cloveku na zblaznenie, odpojeny od vsetkeho akoby, emocie na nule, do vsetkeho sa sili a ked mam ist medzi ludi, alebo menit prostredie, je to este horsie so mnou, zintenzivni sa to..A chod niekam na dovolenku...Lekar psychiater mi vysvetloval, ze ked muz toto nezazil, nechape to, ze on ma povazuje za zdravu, ked vidi, ze vsetko zvladam, upratujem , varim, staram sa o malu dcerku...Len ja viem, s akou tazobou a co denne prekonavam, uz mu to ani nevravim, som emocne otupena, necitim ani lasku k nemu, akoby nic, niekedy sa stane , ze to polavi a tesim sa ko dieta , ze mi je chvilu lepsie. Aj ja som sa kedysi tesila z kazdej malickosti, z kvietkov doma, z prechadzky v lese, zo stretnuti s kamosmi a teraz nic, akoby som stratila samu seba, beriem aj lieky uz 3 tyzdne , ale tie pocity debility , ze mi hrabne o chvilu su tu stale, snad este zaberu a bude lepsie...
Kika ja som nemal na mysli psychológa, ale psychiatra. Len ten ti môže predpísať antidepresíva, ktoré ti pomôžu.
K psychologovi ma už nikto nedostane, mám 2 zlé skúsenosti, jednu z dectva keď ma tam vzali rodičia a druhú asi spred 2 rokov, keď som bola tak zničená že som nedokázala ísť do práce ani na prednášku, ani nič. Cítila som akoby sa pani doktorka sa so mnou rozprávala so sarkazmom, nakázala mi kúpiť nejaké vitamíny a objednala ma na nasledujúci týždeň na nejakú jej skupinovú terapiu ktorú som si nemohla dovoliť zaplatiť.
Keď cítim že "to" na mňa ide, stačilo by mi vyrozprávať sa. Všetko to nepríjemné, ťaživé dať von, ale bez odsudzovania a kritizovania aký som slaboch a že sú ľudia čo sa majú oveľa horšie. Ako mám prinútiť niekoho blízkeho (manžela, rodičia..)aby jednoducho sklapol, vypočul ma, nekritizoval ma, nezosmiešňoval všetko čo poviem, nehľadal okamžite na všetko riešenia, len zavrel ústa, počúval a nejakým malým nezmyselným gestom ukázal že ma má rád?
Keď si spomeniem, ako som kedysi vstávala za brieždenia, vzala psíka a šla behať, tešila sa z každej kraviny ako je východ slnka alebo rosa, ani sa nespoznávam. Dnes nenávidím rána, rozčuľuje ma že som sa zase musela zobudiť a že muž do mňa rýpe aká je to hanba že žena v posteli dlhšie než muž, lebo "správna manželka vstáva skoro a pripraví raňajky pre celú rodinu a on nie je moja "Zuza" aby on obskakoval mňa" Možno je to sprostosť všetko tuto vypisovať a nikto nie je nútený to čítať a ja si môžem nahovoriť že "super, sa mi uľavilo"
Mila Kika, ked citam tvoj prispevok, akoby si mi citala z duse, u mna tak isto...
KiKa FH, nič iného ti neostáva,len navštíviť psychiatra. Máš podľa všetkého klasické príznaky klickej depresie. Lekár ti predpíše lieky, po ktorých sa ti uľaví a konečne začneš mať radosť zo života.
Veľmi prosím, poraďte..
Dlhé roky mám návaly úzkosti, som bojazlivá, strémovaná, uzavretá, nerada vychádzam z domu a stretávam iných ľudí. Myslela som si že až nájdem \"toho pravého\" bude mi oporou a budem vedieť byť šťastná. Keď som sa však manželovi zverila so svojimi pocitmi, hrozne sa naštval aký som slaboch, že sa nemám prečo sťažovať, nič mi nechýba, nepostihla ma žiadna tragédia. Že sú ľudia ktorí skutočne trpia a nenariekajú a nesťažujú sa ako ja. To všetko viem, a napriak tomu neviem byť šťastná, neviem sa z ničoho tešiť, na nič nemám chuť ani silu. Pred manželom sa tvárim že je všetko v poriadku. Trochu na mňa nalieha prečo nechodím vonku a nikdy nemám náladu na sex, ale ináč si nič nevšimol. Neviem čo robiť, nemám sa komu zveriť, rodina žije ďaleko a aj tak by som nemala odvahu. A koniec koncov, povedali by mi to isté- prestaň sa ľutovať, sú oveľa horšie osudy. Najradšej by som nebola.
Daniel, hovoríš, že skúšaš rok rôzne antidepresíva. To znamená, že si pod dohľadom psychiatra. To je dobré. Ale rok je niekedy krátka doba na to, aby sa našla tá správna kombinácia antidepresív a antipsychotík. Musíš byť trpezlivý. Ak nie si spokojný s psychiatrom, nájdi si iného. Atidepresív je strašne veľa druhov. Mne trvalo až dva roky, kým sme spolu s doktorom našli tú správnu kombináciu liekov.
Vyskusaj odrobenie, mozno mas porobene a z toho mas tie depresie.
jedine čo mna napada,je najst si dobreho psychloga ak maš nejakeho,očividne nepomaha,tak hladaj druheho.
pridepresii nestači uživať AD,tie su iba štartom.
ak si našiel silu a chut napisat sem,tak určite mas silu bojovat aj proti tej depresii.
mne pomohl len dobry psycholog.som mu nesmierne vdacna za pomoc.