Ahojte, kolko casu vam trvalo dostat sa z rozchodu? ja robim vsetko co treba, zasypavam sa s pracou, vo volnom case "oddychujem" aktivne, sama som jedine ked si lahinam spat. stale som s niekym, naozaj sa snazim no aj tak som akoby duchom nepritomna a myslienky mi stale behaju do mojho predosleho vztahu. najhorsie je zaspat a tak isto sa stale v noci budim a myslim na to, ako mi chyba potom som v noci hore aj zo 3 hodiny. ved to nie je v poriadku hadam? stale rozmyslam, ci mu zacnem chybat, tuzim po tom, predstavujem si to aj ked on je uz s inou. uz je to 2 mesiace a mne to pripada, ze som na tom hosrie a nie lepsie. ani neviem preco to sem pisem, len som mala taku potrebu sa vykecat kedze v mojom okoli hram formu ako som v pohode.
Kolko casu kym sa dostat z rozchodu?
zvedavicaaa
lilyiankaa
to je u každého individuálne, každý potrebuje iný čas na to, aby zabudol, napr mne osobne to trvalo asi tak rok, kým som sa z toho úplne dostala a až po troch rokoch som bola schopná mať nový vzťah
Ahojte,
prave prezivam presne to iste ako Zvedavicaaa. Bola som rok vo vztahu s chlapom, ktory bol presne podla mojich predstav. Bol dokonaly vo vsetkom az na jednu podstatnu vec. A tou je, ze som po cely cas z neho necitila lasku. Mozno to bolo tym, ze sa nestihol dostat z predchadzajuceho 6-rocneho vztahu, kde to uz vyzeralo na manzelstvo a ona sa s nim rozisla lebo sa este nechcela viazat a presne rok a pol na to sa vydala za ineho.
Teda ja som si myslela, ze mozno preto je ku mne taky chladny lebo ho zranilo to pred tym, on tvrdil ze to nie je pravda a ze chladny nie je.
Ale ja som aj tak jeho lasku necitila a od toho sa odvyjali nase viacere konflikty, ked som mu vycitala, ze viac planuje program s kamaratmi, ako so mnou a ze ma ignoruje, ked som u neho.
Boli aj chvile, ked som mala pocit, ze ma miluje, ale vacsiu cas vztahu som sa trapila, lebo som nevedela, ako u neho vzbudit vacsiu lasku a pozornost. Ku koncu sme sa stale hadali a nakoniec som to ja ukoncila. On sa snazil vratit, ale ja som bola tvrda (aj ked v srdci som cakala na nejake velke gesto, vdaka ktoremu by som sa k nemu s radostou vratila). Po case ho to omrzelo a ked sa mi prestal ozyvat, ozyvala som sa mu ja a ked ma par krat odbil s vyhovorkami, ze sa nemoze so mnou stretnut lebo ma iny program, vyvrcholilo to u mna az do toho, ze som za nim prisla s tym, ze sa chcem vratit. On mi ale povedal, ze si to uz so mnou nevie predstavit a ze nech si najdem niekoho s kym budem stastnejsia.
Odvtedy sa trapim uz mesiac. Je to hrozny pocit bezmocnosti, nemoct nic zmenit, ovplyvnit, uz sa nemoct vratit a pracovat na zmene vztahu. Ja som bola tiez zamilovana a stale som a hrozne ma boli to, ze sa naplnili moje najvacsie obavy, ze ku mne naozaj nic necitil. On bol muz mojich snov a napriek tomu, ze bol odo mna cca o 10 rokov starsi, nevadilo mi to a stravila by som s nim aj cely zivot.
Vzdy ked mi pride mail alebo sms, dufam, ze to bude on. Aj ked viem, ze uz ma nema preco kontaktovat a ze uz hlada v inych vodach. Neviem si pomoct a stale je to v mojom podvedomi, ze sa bude chciet ku mne vratit.
Vy ostatni ste sa uz cez to preniesli? Chcela by som vediet, kolko este musim vydrzat tu bolest, aby to prestalo tak boliet...
Fleur-de-lis
Simcuk,
že ti bude chýbať dlhšie je normálne, ale zas byť z toho "na dne" tak dlho nie.
Je možné, že si na ňom bola v istom zmysle závislá? Dedukujem z toho, že píšeš, že si ho na začiatku obmedzovala. To zvyknú robiť ľudia s pocitom menejcennosti, ktorí si týmto chcú zaistiť čas a pozornosť partnera. A ono to ani nie je láska, ale skôr závislosť. Cítila si sa aspoň trocha dôležitá.
Ak je to tvoj prípad (netvrdím, že je), tak ti odporúčam psychológa, lebo sa nielen potrebuješ dostať z toho vzťahu, ale potrebuješ pracovať na zdravom sebavedomí, aby tvoj ďalší vzťah mohol byť o láske a nie potrebe.
A najväčší boj sa odohráva v mysli každého človeka. Čo tam vpustíš, to ťa ovplyvní. Nájdi si alternatívu, nad čím budeš premýšľať, keď ti znova napadne on.
MultiLevel
jooooj, toto je tak individualne. Ja som bola z posledneho vztahu "vyliecena" hodinu po rozchode :) Pokecali sme, odpustili, podakovali, rozlucili sa...bolo mi tak neuveritelne dobre, ako uz davno nie. Ked si clovek logicky odovodni, preco nastal rozchod, ako v mojom pripade kvoli veeelmi rozdielnym zivotnym nazorom, tak mi nema byt preco smutno, nemam sa preco k tomu vztahu naspat vracat, nemam preco nad tym clovekom donekonecna uvazovat, pripominat si ho...
Kebyze sa rozideme bez dovodu, tak je to ine. Ale ak tam je sakra vazny dovod, viem sa dostat z porozchodovej "traumy" do par hodin :D :D
Niekomu to trva roky, niekomu pol roka. Je to individualne a netreba to hlavne riesit :)
Simcuk
Wreck,
v prvom rade Ti dakujem za povzbudive slova, velmi si to vazim. Len ja mam pocit, ze som beznadejny pripad a mne nepomoze nic... Aj medzi ludi chodim, kolko sa len da, ale aj tak len trpnem ci niekde nestretnem jeho... Ten clovek ma znicil uplne...
neviemneviem
Ono vztah so sexom, sex vzťah posiluje, a ak dojde k sexu, tak ho to posunie na iný level.
Preto je dobré radšej si dobre rozmysleť, čo človek chce, a či to má spraviť, či je ten dotyčný pravý na to, aby to s ním bolo.
Takže do budúcna ti poradím, rozmysli si, aký si typ človeka, či si viazavý typ, alebo ti vie byť vzťah aj šumafuk, a podla toho sa vo vzťahu správaj, a nenavezuj sa hneď na každého idiota, ktorý je ochotný si stebou lahnúť do postele. 5 rokov je velká doba, a ty si si už dávno mala vedieť rozmyslieť, či s tým človekom ostaneš, či je schopný si ťa zobrať za ženu, alebo ťa stále bude skúšať. Nájdi si niekoho, pre koho vzťah niečo aj znamená, niekto kto berie svatbu naozaj tak ako sa má, do konca života, inak zase si nájdeš niekoho, kto nevie čo chce a ty sa zase po dlhom čase budeš trápiť.
maxihovno
Neviem sa doteraz z toho dostat.
wreck
v takychto pripadoch sa zvykne radit nieco kolektivne - sport alebo nejaka aktivita. nieco, do coho sa dostatocne intenzivne ponoris. je naozaj dolezite postupne ist medzi ludi. nemusi to byt velka skupina, pokojne dvaja-traja. je to skvela terapia.
len tajne dufam, ze este JE nieco, co ta bavi. lebo mna nebavilo absolutne nic, okrem tuzby spat. postupne sa to upravilo. po roku a pol som dokazal ako-tak normalne fungovat. po dvoch uz bolesti skoro nebolo. co je prekvapujuce, pomohlo mi aj toto forum a ludia na nom.
a ver mi, ze napriek vsetkemu zivot ide dalej. netreba nan siahat ani sa presviedcat, ze to uz je koniec. nie je. ani zdaleka. este vzdy sa mozes tak strasne moc zamilovat, ze nebudes chapat. :-)
Simcuk
Dvoch troch rokoch!? :-( To snad nie :'( Mam dost po styroch mesiacoch... Mna ale nebavi nic a poriadne ani nemam s kym, kedze som v tejto situacii zistila akych "skutocnych" kamaratov mam... Dnes je kazdy egoista a ostatnych ma v prdeli.... A akosi mam problem byt "sama so sebou"... Mam potom blbe myslienky...
wreck
Simcuk, len vydrzat. ono sa to casom podda. po dvoch-troch rokoch, ak budes stale sama este, si nan uz ani nespomenies.
sustred svoju energiu na nieco co rada robis a skus sa tomu naplno venovat.
postupne to bude opadavat a zase sa zaradis do zivota. a postupne aj zistis, ze ta to posilnilo a zocelilo.
drzim palce.
