Ahojte. Pred nedavnom som spoznal jedno genialne dievca. Krasne, mile, inteligentne, sarmantne s krasnym pohladom. Netrvalo dlho a veci nabrali rychly spad. Prve stretko, film, pusa, vecera, sviecka, prechadzky, obijimanie, tulenie, spoznanie priatelov a pod. No potom som zacal citit nieco zvlastne z jej strany. Poziadal som ju, aby bola ku mne uprimna (pretoze si na tom vo vztahu zakladam) a povedala mi co sa deje. Dozvedel som sa od nej ze pred dvoma mesiacmi sa rozisla po vyse 2 rocnom vztahu. (to sme mali spolocne pretoze ja tiez) a ze ked sa jej byvaly dozvedel, ze som do jej zivota vstupil ja, zacal o nu bojovat, zaujimat sa a proste dobijat ju. Pred tymi 2 mesiacmi ju nechal on, zlomil jej srdce. Z jej rozpravanai som pochopil, ze sa jej chrbtom obratil viackrat pocas vztahu a preto sa pytam. Preco sa vobec zaobera este minulostou? (Moj vztah bol tiez genialny, kym sa to nepokaslalo) ale ak by sa ku mne byvala chcela vratit, ani by ma to nenapadlo, ked mam teraz ju. Tym, ze je teraz terajsia priatelka citovo rozpolozena, chcel som jej pomoct a porozpravat sa o tom. Povedala, ze by potrebovala byt chvilu sama... utriedit si myslienky v hlave, co vlastne chce, co vlastne citi. Akceptoval som to. Na dalsi den som jej len priniesol kyticku, objal a hned siel prec, aby som jej nevzal prilis vela casu, ktory potrebuje na filter myslienok.
Moja otazka je: Mam bojovat? Mam to nechat tak, ked este nema vyriesenu minulost? Alebo jej byt ako kamarat oporou a verit, ze pochopi, akeho genialneho cloveka ma vedla seba? :)
Za toho genialneho cloveka ma oznacila ona. Vraj nic take este nestretla. Tak aj preto nechapem, ak nic take nestretla, preco riesi minulost, ktora podla jej slov nebola stastna?
Dakujem za reakcie, mne moja citova zaangazovanost brani rozmyslat :)