Da sa prekonat depresia?

Jaj tak, pardon. Už chápem. Nežiadúce účinky sú, ale zas to netreba vidieť moc negatívne, nezabijú ťa:)
Je suppa, že chceš bojovať, drž sa.

Nie zle si pochopila tam som sa ešte nedostala nepomýšlam na samovraždu ja sa bojím smrti ja to všetko mám s choroby tú paniku depresiu už 6 rokou trpím strašným krútením hlavy nikto mi nevedel povedať s čoho to mám na koniec že mám cistu na centre rovnováhy ale ten život stále s nikym za ruku lebo nikde neprejdem stále niekoho otravovať pod so mnou nevládzem , nemôcť sa starať tak ako by som sa chcela o dve detičky ach.. len preto sa mi páčil ten jeho príspevok ako to zvládol, ja len plačem nad tým prečo ja .... ale bojujem a budem bojovať už prestávam plakať musím ísť dalej len tie lieky ma desia lebo je tam milión nežaducích účinkou a tak som sa ich bála... dakujem za názari dík

Tri mesiace trpíš, nie odolávaš, povedala by som. No tak, prečo si zbytočne sťažovať život? Polka je aj tak mušacia dávka. Pomýšľaš na samovraždu? (Pochopila som to z prvého odstavca.) Ako neúspešná samovražedkyňa ti môžem povedať, že je to blbosť a ani nie také jednoduché, tak kašli na to a skús tie lieky, holka:)

mam tiez depresie,velmi velke,bola som uiz aj u psychologa,ale nepomohol mi nijakym sposobom.Neviem,co mam dalej robit,niekedy tiez mam chut skoncovat so vsetkym,nemam pri sebe ludi,ktori by ma chapali,nemam nikoho,vsetko sa mi ruca cely zivot uz mesiace,ba mozno aj rok,neviem,co si pocat,sem tam beriem utisujuce lieky,som maldy 20 rocny clovek,a preto sa za to hanbim,ale mavam obrovske depresie,ktore sa nedaju zvladat pomaly.Som neustale pod stresom,nechape,co sa deje.,Ja uz ani nechcem mat depresie,ani nič a stale ich mam.Je to na nevydrzanie,placem,nemam naladu na zivot,nemam chut na nic ,neviem,co robiť absolutne,som bezradna

ahojte.. možem sa pridať k vám ja, tiež trpím aj depresiou aj panickou poruchou, veľmi mi pohlo prečítať si príspevok od- okoloidúceho- krásny ozaj mne pomohol a povedala som si aj ja takých mám okolo seba a neviem to zatial ešte rozdýchať ale ked vyhral on aj ja sa nevzdám!!!!
J mám brať cipralex ale neviem bojím sa ho brať a tak odolávam už 3 mesiace poradte začať ho brať nič sa mi s neho nestane , pomôže aspoň trochu či? mám polku na večer.. dakujem a držte sa všetci....

S tými nohami máš úplnú pravdu, bolesť duše je proste sviňa. Radšej fyzickú bolesť a pár nových jaziev (takže áno, niekedy na človeku depresiu vidno visc než dobre, pokiaľ sa s blbými náladami nevie vysporiadať normálne), než psychickú. Alebo tiež selfharmerské motto:
The only antidote to mental suffering is physical pain.
Jediným protijedom na psychické utrpenie je fyzická bolesť.
Lenže je to je sakra blbosť...

Prvý krát som silnú depku prekonal bez liekov , bili ma panické ataky myslel som ze mi odpali srdce ,pomenene tlaky, necitlivosť koncatin, plus nechutenstvo , nejedol som skoro nic , iba suchare a čaj... zobudzal som sa o 2 v noci na krče v žaludku...za tri mesiace bojovania s tým sa to zlepšilo do povodného stavu nevedomky som myslel že mám nejakú fyzíckú príčinu týchto stavov že mám chorobu napr. rakovinu no nič sa nepotvrdilo...dopoval som sa vitamínmi vsetkymi moznymi vzdy som si nahovoril tento uz to zlepší...no nezlepšil...raz v noci som sa zobudil strašne zle od brucha plus taký tep že som mal halucinacie pred očami z toho bušenia...už som sa nasral chcel som to ukoncit skocit z panelaku...nadopoval som sa guajacuranom a persenom zozral som po baliku z oboch a pozeral z 13. poschodia na betonovu dlazbu...vyfajcil som pol balika cigariet naraz ale stale to bolo malo aby my to podlomilo pud sebazachovy...stal som tam hodinu a premýslal kolko este musim trpiet...vratil som do bytu......vtedy som len lezal v posteli a nevladal nic robit...maximalne na toaletu a spat...mne pomohla psychoterapia ak sa to dá tak nazvat od kamosov co sme byvali na byte...stale sa ma pýtali ako mi je ci sa to zlepsuje...hecovali ma nech s nimi idem von...že ja to len hrám...na izbe bola vkuse banda pozitívne naladených ludí co nepoznali moj stav...ja som im len ticho závidel...a škrípal zo zubami v hlave som tisic krat prebral co som komu spravil...potom sa to zacalo zlepšovaŤ akoby som cítil ze mi postupne niekto pichat iniekcie energie života...až to dospelo do takého stavu že mi potom bolo smiešne ako som chcel skocit z 13stky zdalo sa mi to absurdné...zobúdzal som sa akoby zo zahmleného života do toho realneho kde som citil emocie, chut, hlad,......druhy krát sa mi to stalo po mesiacoch stresu...a búm nerozchodil som to...zašiel som za odborníkom, beriem lieky ale ...psychoterapia je nenahraditelná...nepomoze presviecanie sameho seba ze je fajn, alebo sa obklopit materialnymi statkami...to radost zit nevrati...vrati Vám ju ak sa obklopíte ľudmi čo Vám na Vás naozaj zálezí ako žijete...

aj ja som mala, alebo este mam depresiu, beriem lieky ale najviac mi pomohlo pisanie. Ked mam problem resp. depku sadnem si a pisem co mi napadne, vylejem si srdce aj dusu na papier, pretoze nieje komu sa zdoverit. Necitam to zatial po sebe, ale pomaha mi to.

Ja už 9 rokov beriem Ad-čka, trochu sa to zlepšilo, ale naďalej mávam stavy úzkosti,stále som smutná, búšenie srdca a všetky ostatné príznaky ktoré depresia spôsobuje. Pýtala som sa lekárky že dokedy tie lieky musím brať na čo mi povedala, že ešte veľmi veľmi dlho, čím asi myslela že celý život, Je to zlé, ale človek sa s tým musím zmieriť, a keď mi je veľmi zle myslím vždy na to, že za pár dní to prejde tak ako inokedy a zasa bude načas lepšie.

Držím palce, nech ju prekonáš, mrchu:) A neviem ako u teba, ale mne vsugerúvanie si vecí typu "v skutočnosti je všetko okej, slunce svítí, voda láká" moc nepomáhalo, lebo potom som sa prepadla ešte hlbšie... akože kecy a deje sa toho moc a ty to dobre vieš...
Ono sa však NAOZAJ vôbec nič nedeje:) Koľkokrát som sa pokúsila zabiť s tým, že život je načisto na ho.no a toto je jediné východisko, ale to ani náhodou, život ide ďalej. Som celkom naklonená názoru "problémy sú také veľké, ako ich vidíš", to však samozrejme neplatí vždy.