Úzkosť

keituskaaaa neblazni. nie je to z uzkostou lahke, ale 1. nikde nemas potvrdene ze je to na cely zivot 2. tieto stavy aj keby boli cely zivot tak sa daju postupnou pracou minimalne o 90% eliminovat, samozrejme ze to nebude trvat dni, tyzdne ani mesiace ale da sa to. 3. su na svete milionkrat horsie veci ako na sa hlupa uzkost ktora nie je vlastne nic ine len hlupy strach a stres ktory si svojou povahou podporujeme. ludia riesia uplne ine zdravotne problemy a toto aj ked je casto na nevydrzanie, da sa s tym zit a da sa s tym velmi dobre pracovat. takze ziadne myslienky na samovrazdu, ok? a hlavu hore a usmev na tvar, pokial s tym nebudete robit nic sami, tak mozte cakat aj donekonecna, same vam to neprejde. lieky vam to tiez nevyliecia. vylieci vam to hlavne zmena vo vasich myslienkach a zvykov v mysleni, takisto treba pokial sa da prisposobit okolie okolo seba tak, aby ste neboli pod stresom a pekne sa venovat sami sebe a svojim potrebam.

Ale inak som robievala aj promá v nákupných centrách no a to by ma teraz asi zabilo, keby ma tam postavia na 8 hodín, po 5 min. by som zdrhla, lebo nákupné centrá a preplnené podniky, to je môj koniec, lebo prvý a aj druhý záchvat som dostala v Tescu.

No u mňa to bolo tak, že ja som bola strašne vychudnutá, ale to máme v rodine, jesť som jedla. Ale kvôli pleti a priateľovi som začala v marci brať HAK, potom štátnice a pribrala som nejaké 4 kilá. To bolo u mňa aj tak stále v norme, ale už ma to začalo trápiť, tak som začala stravu kontrolovať a nejako v októbri brať aj ten Clarinol, prvý záchvat som mala v novembri a odvtedy mi býva stále zle, najmä teraz sa to zhoršilo cez sviatky.:( Som ešte študent, čiže ma čakajú iba skúšky, čo si tiež neviem predstaviť, inak brigádujem, mám ale takú kľudnú brigádu, kde nie som príliš medzi ľuďmi, čiže to ešte ako tak zvládam, ale najhoršie je pre mňa prísť sem a ísť domov, nie je mi dobre medzi príliš veľa ľuďmi.

keituskaaa co sa tej prace tyka,zalezi od toho co robis...ja cely den sedim na zadku,takze mozem byt akokolvek unavena,sediet na zadku zvladam:-)neviem si vsak predstavit,ze by som mala cely den stat na nohach a robit nieco fyzicke v takomto stave!ked mi je vsak velmi zle,tak mam sto chuti zavolat,ze nepridem,no zatial som sa vzdy prekonala a nejak to dobojovala.mne velmi pomaha momentalne,ze si s vami mozem o tom pisat

ADKA co by som dala za to keby to bola stitna zlaza,ja si to velmi zelam,nechcem mat uzkost alebo panicku poruchu,viem,ze je to na cely zivot..zblaznila by som sa z toho,uz som rozmyslala aj nad samovrazdou ak sa to potvrdi,ja nie som taka silna,aby som to zvladla a bola priatelovi len na obtiaz,vsetkych co ste tu vas obdivujem do jedneho..mate moju uctu,ze dokazete bojovat s niecim takymto..TATI to myslis vazne..?To vobec tak nemusi byt a ty to vies..nemusi to mat nic spolocne s nim,moze to byt aj z prace..ak pri tebe stoji a dava ti lasku,nezahadzuj to..

ja mam subklinicku hypothyreozu a kazde rano uzivam eurythrox,takze ako som uz spominala,mozno to s tou stitnou zlazou suvisi.ked som vsak nieco take navrhal mojej endokrinologicke,posielala ma za psychiatrom,vraj to su nervy

keituskaaa,ano som v zahranici...mne je lepsie tu ako doma,doma sa citim prilis sledovana a tu je kazdy druhy blazon,tak zapadam:-)moj priatel o tom vie,je to dost cititelne,ked vedla mna lezi a ja sa len trasiem a prekrucam z boka na bok...ten chlapec ma so mnou svatu trpezlivost.ako som uz hovorila,permanentne sa s nim kvoli tomu rozchadzam,pretoze som si dlhu dobu myslela,ze to mi moje telo dava najavo takymto extremnym sposobom,ci je to vhodny alebo nevhodny partner...som ja ale sibnuta,ze:-)

KEITUSKAAAA ja som si ista ze to bude stitna zlaza ver tomu ona vie spravit problemy .Ako pises ze aj menzes ti hapruje a co tu opisujes na tieto veci sa ma vypytoval dok. ked si myslel ci to neni stit.zlaza takze sa neboj pockaj na vysledky a bude dobre ADKA

to chudnutie s tym moze mat nieco spolocne.ja kym so mala ake-take obliny vsetko bolo v poriadku a az ked som vychudla na kost zacali sa 'stavy'...moja babka vzdy hovorila,ze nervy treba mat obalene tukom:-)

neberiem to ako vyhybanie skor ako zamestnanie mozgu ktory mi dal signal ze sa nudi.....uz sa mi to nestava ale spominam si ake to bolo,lepsie si vyjst von ako si dat rivotril,to tiez nie je ziadne riesenie....nastastie uz ad velmi obmedzujem a dufam ze do pol roka uplne vysadim,ide to ale len s pozitivnym myslenim,pamatam sa ako som umierala kazdy den a teraz som na tom dobre s mensimi vykyvami....nie ako predtym....cumela do telky a ratala svoje posledne minuty,bala som sa niekam ist ze odpadnem a podobne,to som uz prekonala