Úzkosť

silvi,neboj sa! určite sa z toho postupne dostaneš,nemysli na niečo čo nie je.vypusti slovičko čo keby,je ti stale lepšie a lepšie a budete to dobre!

Inuska ja tiez na sebe vidim, ze nastal obrat k lepsiemu, podarilo sa mi na sebe troska popracovat,vies nebojim sa ani tak choroby, ale toho, ako vsetko financne zvladneme, keby mi fakt nieco bolo.

to je teda ozaj škoda,že si opať začala,ja som prestala len na tri mesiace a neviem prečo som znovu začala,asi preto že moj muž je velmi silny fajčiar a nechala som sa znova vtiahnuť do toho,aj ked teraz nefajčim ako pred tym aj tak ma to hneva.

Ja som predtym devät rokov nefajcila, ale teraz si niekedy neviem rady, ak som zase zacala. Nuz zdrave to velmi nie je, ani muz nevie ze som opet zacala, nechcem si ani predstavit co by mi povedal.

silvika ber to tak,že ti telo ukazuje,že ešte nie je ok a že ešte treba na sebe pracovať,ale neboj sa toho,ja som tiež prave spominala,že sa mi zda,že už je to dosť dlho čo som sa do toho dostala,ale ked to zase prehodnotim,aj som za ten čas dobry kus na sebe zmenila,ved pp nie je ani chripka ani angina,treba jej trochu viacej času venovať.a mna tiež hociake male pichnitie alebo blby pocit vystrašia,že sa to vracia,ale nie jeto fakt len upozornenie,že to ešte nie jeuplne v poriadku.

silvi, nedaj sa zaskocit, aj ja trosku viac fajcim ked mam blbe obdobie ale aj sila vole vela robi. ako sledujem odkedy sem chodim, urobili sme naozaj pokrok :) tesim sa z toho aj z nas :)

ahoj škorica,dik za foto,poslala som aj ja tebe.neboj poobednu zvladneš,už si tam trochu zabehnuta,tak to bude pre teba lahšie,ja si seba neviem predstaviť na poobednej,ja som taka unavena na večer,že sa musim do každej činnosti nutiť,ja čo neurobim do poobedia,tak už malokedy urobim potom.tak nech sa ti dari!

Viete mna trocha viac zobralo, lebo sa mi to uz davno nestalo. Tiez si niekedy ponadavam a aj zapalim, co som predtym nerobila, ale potom sa mi nervy nejako ukludnia.

Ahojte baby. Inka, konečne som Ti poslala nejaké foto. Dnes mám poobednú, prvý krát v živote, tak dúfam, že to zvládnem. Ja chodím z práce taká unavená, že sa mi nechce už nič keď prídem domov. Stále sa robia cezčasy a soboty, ešte chcú aby sme išli do práce aj v stredu. Baby sa hnevajú, že chcú od nich veľa roboty za málo peňazí, ani poobedné príplatky tam nemáme. Ja tu prácu beriem ako terapiu na 4 mesiace, ale pracovať nastálo by som tam nechcela. Po psychyckej stránke mi je fajn, ale po fyzickej škoda reči.

ja niekedy ked ma to prepadne sa normalne nastvem, nastvem sa az tak ze to prejde samo. stale si poviem do riti, to co ma zase znamenat, ide mi to nanervy, trosku este viac a skaredsie ponadvama a niekedy to funguje.