Zdravím dievčatá,založila som takúto tému,lebo si myslím,že by sme si mohli aspoň trochu po psychickej stránke pomôcť.Snažím sa bojovať s bulímiou (ako vačšina z vás).Dôvodom prečo som začala naschvál zvraciať jedlo bol ten,že sa nemám rada a nemám rada ani svoje telo.Uvedomujem si,že je to v tej psychike,ale aj tá ma vždy donúti sa radšej jedla zbaviť (pre ten lepší pocit).Nikto netuší,že som bulimička a ani nechcem aby to niekto z mojich blízkych vedel.Bojím sa,že by ma odsudzovali a pozerali na mňa už len ako na trosku a blázna.Chcela by som sa mať konečne rada...
Chcem sa mať rada,nechcem bulímiu
Lunam
este k otazke, ako reagovali rodicia. Ja som sebec a povedala som to celej rodine (mama,otec,brat,dedko) ani nevedli co to je... mama si to potom zistila a snazila sa mi pomoct. Ja som celu rodinu obvinovala, ze to mam koli nim, lebo boli na mna taky a taky... potom to vedela uz len jedna kamoska a moj byvaly...
Lunam
podla mna najlepsi liek na bulimiu je byt stale zaneprazdnena a vecer padnut rovno do postele a spat
ked budes stale v pohybe, nebudes mat cas, ci sa mas rada alebo nie. Neviem, ci mas priatela alebo nie, kde byvat... moze ti pomoct aj psik, o ktoreho sa budes musiet starat, vencit ho. Treba chodit vela aj na denne svetlo (helioterapia), nemusis vobec nejako extra sportovat, stacia prechadzky po vonku. Dolezite je aj naucit sa spravne jest, lebo ludia si to neuvedomuju, ale jedlo je nase palivo. Ak clovek je nespravne, je podrazdeny a chory.
Lunam
ja som bola vsade a nikto mi nevedel pomoct, vyliecila som sa z bulimie sama a to tak, ze som uplne prestala, mala som velmi velke odhodlanie, lebo som chcela dieta, ktore teraz zase nemozem splodit, lebo po tych rokov bulimie mi nedozrievaju vajicka... je to choroba, ktora zatazuje psychyku aj telesne zdravie.
U psychologov som bola, chceli, aby som si pisala dennik, ze co presne kedy jem a o kolkej a ako sa citim... to sa mi pisat nechcelo samozrejmen.
U psychiatricky som bola na Mickiewicovej v Blave, tam je na to oddelenie, predpisali mi tabletky proti depresii, brala som to tyzden, bola som z toho oblbnuta, tak som tam uz nesla.
Bola som aj na hypnoze, tam ma ale nevedel zhypnotizovat, nevedela som sa uvolnit, zbytocne vyhodene peniaze...
Chodila som rok aj na akupunkturu v Blave, stalo ma to 16tisic sk vtedy a prd to pomohlo.
Najviac mi pomohla knizka v ktorej bol postup ako sa liecit a dolezite je byt stale v zaneprazdnena, tak potom clovek nema cas sa prejedat.
V knihe som si skupila bol postup, ze treba jest 3-5x denne v tu istu hodinu, aby si telo zvyklo na traviaci rezim a vedelo, kedy dostane dalsie jedlo. Treba sa uplne vyhybat rok udalostiam, kde je jedlo, cize vsetky oslavy, sviatky... radsej sa treba vyhovorit na chorobu ako riskovat prejedenie a grcanie
iwa1
ja u psychiatra nikdy nic neplatim...iba ak si vyziadam nejaky dokument napr. do skoly tak vtedy platim...
lady_j
Morena - platila som 15E za sedenie, kazde 2 tyzdne. Prvykrat som ale bola "normalne" v ambulancii a za to som neplatila.
Ta skupina je dobra vec, ked si tam dobrovolne a si uz v stave, ked sa sama chces vyliecit. Urcite tam najdes podporu inych dievcat a vypocujes si ich pribehy. Lieky som chvilu poctivo brala, depka presla, ale potom som sa na ne vykaslala. Aj na liecenie. Toto je tema ktoru otvorila slecna ktora sa chce liecit, tak by som to nerada tu rozoberala a kazila tu pozitivnu atmosferu. Nie som z toho vonku.
mizabell
niekedy mám fakt chuť s tým nejako prestať,lebo ma to robí nešťastnou..myslela som,že by ten psycholog pomohol a ako vidím vaše rady a skúsenosti,aj by to mohlo nejako pomôcť no nie?..ale ja nemám na to odvahu,ja mám totiž 17 rokov a rofičia by sa to isto museli dozvedieť a to nechcem.Bojím sa, že by som mala z toho od nich zle.Ako na vašu bulímiu reagovalo okolie ak sa to dozvedeli??
morena
lady J - a mohla by si mi povedat, ci si u psychiatra platila? alebo to bolo hradene poistovnou? k tej skupinovej terapii..presne toho sa bojim aj ja, ze ma to bude len hecovat byt este chudsia..a lieky beries stale? Si z bulimie vonku?
lady_j
Ahojte, drzim vam vsetkym palce.
Ja som nesla k psychologovi, ale k psychiatrovi. Staci sa objednat telefonicky. Nebolo to z vlastnej iniciativy, ale pomohlo to. Dostala som lieky na depresiu a bolo mi z nich lahsie...chodila som aj na skupinu, ale bolo to kontraproduktivne, pozerat sa na baby ktore su krajsie a chudsie...tym padom som mala skor chut s nimi sutazit a porovnavat sa, ako sa liecit. Takze na zaciatok skupinu neodporucam. Konzultacie s odbornikom ale urcite ano. aj ked mne to nevyslo.
morena
a mizabell, viem presne ako ti je, tiez mavam obdobia, ked sa snazim stravovat zdravo, sportujem tak ci tak (chodim do fitka, ci uz oddelena strava alebo jest 6xdenne, ale nikdy pri tom nevydrzim, pride zachvat, a som tam kde som bola..alebo mam potom 'ana fazu', kedy pre zmenu nejem takmer nic, to ako taku istotu, ze nebudem vracat..chore..
morena
kathawka, a mohla by si mi povedat, ako to u psychologa prebieha? ked mi uz obvodna da listok, aby som k nemu mohla ist, tak psycholog ma normalne ordinacne hodiny? alebo sa k nemu chodi na sedenia podla potreby? popripade ma moze odporucit na nejake kupinove terapie?
