Zdravím dievčatá,založila som takúto tému,lebo si myslím,že by sme si mohli aspoň trochu po psychickej stránke pomôcť.Snažím sa bojovať s bulímiou (ako vačšina z vás).Dôvodom prečo som začala naschvál zvraciať jedlo bol ten,že sa nemám rada a nemám rada ani svoje telo.Uvedomujem si,že je to v tej psychike,ale aj tá ma vždy donúti sa radšej jedla zbaviť (pre ten lepší pocit).Nikto netuší,že som bulimička a ani nechcem aby to niekto z mojich blízkych vedel.Bojím sa,že by ma odsudzovali a pozerali na mňa už len ako na trosku a blázna.Chcela by som sa mať konečne rada...
Chcem sa mať rada,nechcem bulímiu
mizabell - spravne si popisala zdroj svojho problemu. a napriek tejto vedomosti ho zjavne nedokazes sama poriesit. konzultacie s psychologom/psychoterapeutom rozhodne pomozu a nie su ziadnou hanbou. ti ludia su tu na to, aby ti pomohli sa posunut tam, kde sama uz zjavne nemas sancu, napravit tvoje pokrivene videnie seba samej.
dnesny svet a vsetko co sa toci okolo mody a idealu krasy vytvara na vas tak velky tlak, ze sa vam zafixuje postava, hodnoty, miery a vobec kopec veci, ktore "jednoducho musia byt" a pritom si uz nedokazete uvedomit, ze to ma pramalo spolocne so zdravim. telesnym aj dusevnym.
chce to menej sledovat trendy v mode a viac sa hybat a byt sam sebou. aj za cenu nie prave dokonalej postavy. dolezitejsie, ako nejake to kilo navyse, je byt zdravy celkovo - telesne aj dusevne, byt aktivny, uzivat si zivot, radovat sa. a nie sa trapit donekonecna kazdou blbostou a riesit to co vidite v zrkadle (resp. aby som bol presnejsi, co si myslite ze vidite).
drzim palce.
urcite treba ist k psychologovi- ja som bola- hoci nie priamo s tymto problemom, skor zastretym, kedze som nenasla odvahu mu to povedat :)
ale treba ist najprv za obvodnou- pre listok ze to potom moze ist cez poistovnu, je to vraj lepsie. Jej nemusis nic hovorit, konkretne preco ho chces navstivit
morena
ahojte, bulimiu mam uz roky, prave zistujem, ak sa vobec ku psychologicke dostat, ci na to treba odporucenie od obvodneho..ine riesenie uz nevidim, sama si proste neviem pomoct..mam 48 kil, stale nie som spokojna, svoje telo neznasam..myslela som si, ze ked schudnem, vsetko bude v poriadku, ale som tak isto nestastna ako predtym..vaha s tym ocividne nema nic spolocne. problem je v psychike..aj preto chcem k psychologicke, aj ked mi da lieky, nemozu mi uskodit viacej ako 10 rokov vracania.
mizabell
Ja som sa už niekoľkokrát pokúšala zdravo stravovať,delená strava atď..ale ja som nedokázala odolať.Vždy prišiel nejaký ten "pažravý záchvat"
Lunam
ja som zacala cvicit doma pilates a jogu, pred televizorom, z internetu mam postahovanych kopu videi. Pomaha mi to odreagovat sa vecer po praci, ked nevladzem cvicit, dam si iba natahovacie cviky na 20 minut. K psychiatricke neodporucam ist, daju vam tam len lieky, ktore zbytocne zatazia organizmus. Odporucam knihu od Bukovskeho: Prirucka prezitia pre muzov, je tam kopa navodou ako jest a co jest, aby sa citil clovek nasyteny. Mne to pomaha, jem nizkotucne jedla a vecer uz vobec nie som hladna.
mizabell
chápem..já mám 50kg ale stále sa mi to nepáči,vždy ked sa najem tak sa cítim hrozne,ako nejaká guča tuku..otec ťa nemá čo deptať,mne také niečo hovorievala babka tiež mi to dosť vadilo..ja naozaj neviem ako sa mať začať rada (po tej psychickej stránke)..plánuješ ísť s tým k psychologičke,psychiatričke?
iwa1
ja som tiez bulimicka....nenavidim seba, svoje telo uz uplne nie...chcem sa mat rada, ale myslim, ze ked budem chuda tak sa budem mat rada...a myslim, ze s tym budem vediet prestat alebo aspon vyhladat pomoc...a to vsetko koli otcovi zacalo....mama mi nikdy ani priatel nepovedali, ze som tucna, ale prisla som k otcovi a povedal ze som strasne pribrala a ze mam s tym nutne nieco robit a tak...sprotovat sa hanbim lebo do fitka chodia len kostry a ja mam 100 kg cize asi tam tak skoro nepojdem...
