Mam taky problem, že ak som napr u lekara v čakarni tak mam v mysli tolko veci čo by som sa ho chcela opýtať, povedať, a ak som už vo vnutri tak sa zmôžem iba na pozdrav a odpoved na otazku prečo som prišla, ale niečo navyše žeby som sa opytala, dohodla a nedajbože povedala nespokojnosť s niečim tak mi v sebe niečo brani, neviem si pomocť a potom vonku lutujem že som nebola zhovorčivejšia.
Ako to robite vy? Ja nechcem byť do konca života ako ťuťmak, potom si aj ľudia ku mne dovoľuju a nie len lekari ale aj v praci...
Ako sa naučiť komunikovať s ľudmi - lekarom?
To je dobrá rada
Syndróm bieleho plášťa? Či to je niečo iné? Nie som si istá.
Silvia, lekar je rovnaky clovek ako ty. Ked sa na teba osopi, tak mu otvorene povedz, ze sa ti jeho chovanie nepaci. Mas takyto problem aj s inymi profesiami, ci iba lekarmi?
Lenže mne nepomože ked si to napišem, ja vlastne neviem komuniovať, aj ked sa chcem niečo spýtať tak to zo seba nedostanem akoby som sa ich bala, ich reakcie. Stalo sa mi viackrat v živote že sa na mna lekar osočil len preto že mal zly deň.
Mam si ich predstaviť ako zvierata? :-)Napr že sa rozpravam so svojim psom?
tpch1 - ale lepsie nez tam sediet a presviedcat ho, ze ked za tebou dosiel tak mu asi nieco aj musi byt ne? :D nejako zacat treba.
Konverzacie nasilu nemam rada ani ja, neznasam "vytahove konverzacie", alebo ked ma niekto pocit ze sa musi rozpravat, len preto, ze napr. sedime vedla seba v cakarni. Ale, ked niekto chce byt komunikativny, je to podla mna dobry sposob, ako zacat.
a zazelanie pekneho dna, mnohych prekvapi, a to sa mi na tom paci :-)))
no mne je podozrivy kazdy, kto sa ma s usmevcekom opyta, ako sa mam..
Co tak vecne polozit otazky, ktore ta zaujimaju? To ta nenapadlo?
Silvi - celkom bezny sposob, ako "nezabudnut" sa na nieco spytat u lekara, je napisat si to.
Ja som tiez "vedla", ked uz sa odhodlam konecne ist k nejakemu. Takze ked viem doma, ze sa chcem nieco spytat, tak si to napisem, a pripominam si to v cakarni, nech nezabudnem :D
co sa tyka komunikacie, zacni napriklad tym, ze po pozdrave sa spytas ako sa dotycny/a ma. Samozrejme, necakas, ze ti povie zivotny pribeh, ale je to prijemne. A zase, ked sa budes lucit, zazelaj prijemny den. A pridaj usmev, ocny kontakt. Uvidis, to pojde. Aj ja sa s snazim :))