Zdravím ľudstvo,
aj vy mávate taký divný pocit, keď sa na seba pozriete do zrkadla? Taký... nepríjemný. Že ten človek, čo tam stojí a čo sa tam odráža, je vlastne úplne nemožný a škaredý, a veľmi sa nervujete, že ten človek berie na seba takú ohyzdnú podobu. Chcete, aby bol iný, aby ináč vyzeral, furt chcete všetko meniť, nič sa vám na ňom nepáči. Máte chuť rozbiť zrkadlo (keď už nie hlavu toho obludária)...
ALEBO
Sa pozriete do zrkadla v pondelok. Fuj.
V utorok. Fujha, kto to je.
V stredu. Fuj. Ale už iné fuj.
Štvrtok. Hrôza. to sa furt mení?
Piatok... eh....
A takto to ide. Proste každý deň, ako keby tam sedel niekto iný. Furt je na tom odraze niečo iné.
Ja viem, som to stále ja! Viem to a vlastne s tým ani nesúhlasím, že takto vyzerám a že som to vôbec ja. Ale je to stresujúce a hrozné. Každý deň si pripadám byť iná. A odrazu zistím, že som cudzia. Taká... iná. Iná, ako pred pár mesiacmi (a nebude to len účesom).
A ten pocit nenávisti a prázdnoty. Znechutenia... fujha. Normálne sa bojím už pozerať do zrkadla, že čo tam zase uvidím. Mám nechuť (a to si každé ráno, keď idem do školy, robím vlasy v zrkadle...).
No a potom sa nesnaž zničiť takúto osobu!
Aj vy sa tak "milujete"?