Ahojte, napriek tomu, ze uz mam 26 rokov, nikdy som nemala dlhotrvajuci, vazny vztah. Dostali sme sa max k bozkom, drzaniu za ruky. Je pravda, ze som z konzervativnej rodiny. Som vzdelana, vraj kocka, nik by mi neveril, ze som sama. Teraz sa mi crta nieco velmi pekne. Mam toho cloveka rada, asi som aj zalubena. Uz dvakrat sme sa bozkavali, ale zakazdym som zazmatkovala, a on si to bral ako odmietnutie. Vie, ze sex u mna exte nebude mozny, ze musi ist na mna pomaly, ale obavam sa, ze ked som ho uz druhykrat "odmietla", prestane ho to bavit. On ma za sebou uz vselico, pritahujem ho, ale tym, ze sa pozname dlho a mame sa radi a respektujeme sa, nikdy by mi nenavrhol nezavazny sex. Po tom, co sa stalo, uz ale druhykrat navrhol "only friends". Tusim prestava stracat trpezlivor. Vysvetlila som mu, ze je pre mna tazke ho odrazu zacat vnimat inak ako kamosa, ze mi na nom zalezi, mam zaujem o nieco viac, a sama nerozumiem svojim zmatocnym reakciam, ked konam v rozpore s tym, co citim... Som strateny pripad?
strach z chlapov??? :(((
A este prosledny prispevok @ system: on mi povedal, ze ma ma rad, ale naposledy, ked som ho "odmietla", cakal, ze sa mu budem pozerat do oci a uvidi tam iskricku naklonnosti, ktoru tak hlada, a nic. Ja som len velmi hanbliva a bala som sa, ze v mojich ociach uvidi, ako velmi ho mam rada. Nechcem byt pred nikym citovo naha, ak vies, co tym myslim.
A preco na tu kamosku cakas tak dlho? Co znamena, ze ti dala najavo, ze s tebou nic nexce mat?
Wreck, presne si to popisal. Mozog vie byt na skodu. Ja som strasne analyticky typ, k tomu IQ vysoky nadpriemer...
Myopinion, ja praveze s chlapmi nemam zle skusenosti. Len som poriadne za cely zivot nerandila, a vidim, ze to bola obrovska chyba... Skor som sa sustredila na skolu, na rodinu, psa. Teraz sa neviem vzit do citenia muzov. Neviem sa ani bozkavat, mozno preto zmatkujem, zo strachu, ze ho sklamem. Som zo seba nestastna. Ako obrovsky problem vnimam aj to, ze o par tyzdnov odchadzam na 3 mesiace do zahranicia. Nie sme s nim zatial spolu, obavam sa, ze po takom case sa este viac odcudzime. :(
ja sa nechcem menit. a kvoli okoliu uz vobec nie. ide skor o to, ze by som chcela vyskusat co je to vztah. o com to je. zatial mi to pride sci-fi, nieco co nepotrebujem. ale chcem to vyskusat. lenze bojim sa, ze stratim svoju vnutornu slobodu, to po 1. a mam strach z intimnej blizkosti muza. ja viem ze to je divne, ale na jednej strane by som chcela chlapa, ked sa ale priblizi moc, tak utekam. budem stara tetka s mackami :D
Som na tom úplne rovnako ... Ale fakt že úplne. Mám 21 a neviem čo s tým ..
Bola som na tom rovnako, po zlých zážitkoch z detstva som mala hrôzu z mužov a sexu. Keď som si pred vyše polrokom našla teraz už bývalého priateľa, dala som mu po pár dňoch, pretože som mu dôverovala a jednoducho som zaťala zuby a šlo to ;) Neskôr, pri jednom obzvlášť náruživom, ehm, styku som síce priam vtiahla minulosť do prítomnosti a totálne som sa zosypala, ale potom som mu nakázala, nech mi ukáže, o čom to celé je, aby som prestala vnímať sex aoko znásilnenie. Ukázal - a odvtedy nemám problém, naopak, som promiskuitná, ale to je zas druhý extrém, iste...
Jo, a priateľ bol vtedy ožratý a tým pádom načisto bohovský:) Akurát som potom tŕpla, či neostanem v druhom stave, však čo, mladá a blbá :D
Ožer ho, seba zdroguj a idete na to :o)
tak ako sa to da vyriesit? ked ani psycholog nepomohol. sa mam len tak s niekym vyspat? mozno velmi velmi ozratej by sa mi to dalo. ale to je dost blbe riesenie
Laska je krasna, preto tak dlho vydrzis cakat, podla mna.
niesi strateny pripad, to ja som strateny pripad, kamoska mi dala jasne najavo ze ma nechce, ze si so mnou vztah nevie predstavit a ja stale cakam ze sa to predsa len zmeni :D a cakam uz asi 2. rok. ak ta ma fakt rad tak to len tak lahko nevzda nemysli si :) ..... alebo to len ja som taky sibnuty a dokazem tak dlho cakat ? ... neviem.
