Ahojte, napriek tomu, ze uz mam 26 rokov, nikdy som nemala dlhotrvajuci, vazny vztah. Dostali sme sa max k bozkom, drzaniu za ruky. Je pravda, ze som z konzervativnej rodiny. Som vzdelana, vraj kocka, nik by mi neveril, ze som sama. Teraz sa mi crta nieco velmi pekne. Mam toho cloveka rada, asi som aj zalubena. Uz dvakrat sme sa bozkavali, ale zakazdym som zazmatkovala, a on si to bral ako odmietnutie. Vie, ze sex u mna exte nebude mozny, ze musi ist na mna pomaly, ale obavam sa, ze ked som ho uz druhykrat "odmietla", prestane ho to bavit. On ma za sebou uz vselico, pritahujem ho, ale tym, ze sa pozname dlho a mame sa radi a respektujeme sa, nikdy by mi nenavrhol nezavazny sex. Po tom, co sa stalo, uz ale druhykrat navrhol "only friends". Tusim prestava stracat trpezlivor. Vysvetlila som mu, ze je pre mna tazke ho odrazu zacat vnimat inak ako kamosa, ze mi na nom zalezi, mam zaujem o nieco viac, a sama nerozumiem svojim zmatocnym reakciam, ked konam v rozpore s tym, co citim... Som strateny pripad?
strach z chlapov??? :(((
NexapemSa
wreck
pomoct vam s tym neviem, devy zlate, ja len ze sa to vyskytuje aj vo verzii "strach zo zien". ale aspon viem presne kde sa vzal. mam ho ziskany. :(
mozog vie byt niekedy vyslovene na skodu. :)
J111
Tak sa vyser na svoje konvencie a posexuj ho. Bud konecne chlap!!!:D
myopinion
toto presne mam aj ja. som trosku mladsia od teba, ale rovnaky problem. a na to nie je liek, mozno hypnoza? :D u mna je to mozno aj zlymi zazitkami sposobene.ja z nich nemam strach, ale mam uplnu hrozu ked som sama dlhsie s chlapom a ked to zacne byt prilis intimne. neviem si ich pripustit k telu, zda sa mi to hrozne
