Nespoznávam ho, zmenil sa, hrozne mi ublížil, nemám pocit, že ho ešte dokážem milovať takého, aký je a aj napriek tomu ho nedokážem opustiť. Nevyznám sa sama v sebe. Strašne trpím, vidím len nevšímavosť, ignoranciu, ľahostajnosť, žiadnu lásku, nič. Zmietam sa medzi tým, zachrániť si vlastne zvyšky hrdosti a túžbou, ublížiť mu a vrátiť mu tak jeho chovanie. Ako nájsť silu na rozchod, keď každá bunka môjho tela chce byť s ním?
Priateľ sa zmenil na nepoznanie, zradil ma a strašne to bolí
Dorotka - on to vie velmi dobre, ze ti ublizuje. vie to, lebo vie sakramentsky dobre, ze si na nom doslova zavisla. pochopis ty, ze zneuziva tvoju zavislost?? ak toto pochopis, mozno sa ti otvoria oci, a trkne ti, ze nie je zni zdaleka taky super, najlepsi a najkrajsi, ako si myslis a ako si to on o sebe mysli. a najme, ako si mysli, ze ty si to myslis o nom.
to ze on bol ten, o koho si sa oprela v nudzi neznamena ani zdaleka, ze nikto iny uz nikdy nepride po nom. opustena neostanes, ver mi. rozchod boli, preplaces par tyzdnov, mesiacov. ale co to je proti CELEMU PREPLAKANEMU A ZNICENEMU ZIVOTU?
A prečo sa hádavate? Len preto, že máš iný názor ako on? No a? Všetko podstatne už bolo v predošlých príspevkoch, ja ti len poradím-ako sa správa on k tebe, správaj sa aj k ty nemu. Povedz mu že je dementny, nahuč naňho, možno pochopí
Chceš silno milovať tak ako každý a prehliadaš dôležite veci. Máš 19 rokov a všetko pred sebou. Zober si z toho len to čo a ako, si rozumná, tak si zober ponaučenie z jeho povahy atd...
A skus sa snim porozprávať
Magy, ale ja neviem byť bez neho. On bol ten, o koho som sa oprela, keď mi bolo smutno, keď sa mi nedarilo, bol mojím najlepším priateľom, však ja bez neho ostanem neuveriteľne opustená, však mi asi srdce vytrhne, keď sa rozídeme, tak ho milujem. :( A jemu sa stačí usmiať, povedať jedno milé slovo, a hneď som tam, kde som bola. Síce o dva dni už po mne kričí, ale... viem, že som neuveriteľne sprostá, a viem, že vaše rady sú pravdivé. Keď ja ale stále verím tomu, že mu na mne záleží a že ma má rád. je to možné, že si len neuvedomuje, ako mi to ubližuje?
Noo podla mna to bude aj tým vekom. Je starší o 6 rokov, čo nieje odveci ale ked ma on tak 29 a ty 23 alebo podobne. Tearz prechádza vývojom čo a ako do života a zjavne to nezvláda.
Ak si citlivá ako píšeš, tak bud sa snim prozprávaj, prečo to je tak a podla jeho reakcie sa rozhodni. Ak bude chcieť riešiť a ukludniť sa tak je dobre ak nie tak neviem či by si snim mala počitať do buducna.
SKus sa snim porozprávať o tom
Ja mám 19, on má 25, sme spolu viac ako rok. Nebývame spolu, ale chceli by sme. Boli to banálne hádky, on sa vždy hrozne ľahko rozčúli, napríklad, keď si myslí, že mám na niečo podľa neho dementný názor. Pri rozčúlení vždy nadával, ale to ešte nie mne, ale od leta to začalo... najprv padli slová ako sprostá, potom sa to stupňovalo. Ešte mi nepovedal p*ča, ale už iba na to čakám, kedy to príde. A ten krik k tomu... občas ma zosmiešni.
Daj približný vek teba a jeho a ako dlho ste spolu... AKo dlho trvá váš problem a či spolu bývate atd...
+ ešte mi povedz že o aký typ hádok išlo
Konečne som mu dala najavo, ako hrozne mi vadia a bolia ma v našom vzťahu nadávky a krik na moju adresu. Myslela som si a verila som, že ho to zamrzelo, že ľutoval, ako sa choval. No zjavne som sa mýlila, všetko mu to bolo jedno a ja som mu ukradnutá. Neukázal mi ani kúsok citov, lásky, ľútosti, a najhorší je ten pocit, že viem, že už ma asi nemiluje a ja jeho áno... kedysi to bol ten najlepší muž na svete, tak som sa doňho zamilovala a teraz ani neviem, koho milujem, pretože ten muž v ňom už zjavne neexistuje. Zmizol a ja neviem, čo si počať.