Moja otazka znie ci skutocne doverujete svojmu partnerovi, ci by ste za nho dali ruku do ohna, nielen co sa tyka napriklad nevery ale aj toho ze v spolocnosti kamaratov ci inych ludi o vas nehovori inak ako pred vami, ci sa celkove nechova inak ked nie je s vami, ako to vobec poznat ci ste vo vztahu s dobrou hereckou/hercom alebo fakt fungujucom partnerstve? dovod mojej otazky je ten ze som kadeco pozistoval o mojej priatelke a som z toho pomerne paf, a to nie som naivny, je to podla vas normalne ak maju partneri medzi sebou tajomstva alebo si taja neveru ci ine veci? pocul som aj nazory ze vztah so 100% doverou je nuda ked dvaja vsetko o sebe vedia, zaujima ma vas nazor vdaka
Dôverujete?
teenage
OlívaOlivka
Magy veľmi sa mi páči tvoj príspevok, nie si psychologička/psycholog? To sa pýtam teraz naozaj vážne. Či to nie je náhodou tvoja profesia..
User_37597
presne tak nejak som to myslela :)
raz to pride viem to.no nebude to tak skoro :)
takze ides planovat?8 rokov?to je dost kratko.to rychlo ubehne :D
no ale nemyslel som ze planovat rodinu v 22 :D
ale tak, planovat clovek moze :)
napr ja si teraz mozem HRUBO naplanovat, ze napr deti v 30... cize do 8 rokov napr..
no a ak to chcem zrealizovat, musim sa uz dnes (kedze nie som millionaire :D) podla toho spravat, tj. kupit si sportkasku atd :D
nie tak, ze mavnem rukou a ide sa :)
skor to dlhodobe planovanie, ale maximalne suhlasim s tym, ze clovek si musi doveru zasluzit :) ... cim si chcela povedat, ze dnes existovat nemusi, ale v buducnosti ano? :P
OlívaOlivka
ja by som za svojho ruku do ohňa nedala,je uplne iny pri mne a pri inych ľuďoch,pri jeho kamaratoch som mu ako príveskom -teda tak sa cítim, stačí mu tam hlavne že som pekná a nič viac , nemusím ani pípnuť.Občas si v duchu ponadavam aka je on sakra skurv...pretvarka.
Ja ho medzi moje kamošky nevolám, pretože som rada ak si s babami vyjdem sama vonku a oddýchme si od neho a hlavne sa konečne schuti a šťastne zasmejem. Pri mojich kamoškach a celkovo ke´d som bez neho sa cítim vtipná, cítim že som ľudom sypmatická a majú ma radi. Keď som niekde s nim - tou žiariacou hviezdičkou čo je tá naj musí byť on.
Viem že ak ja raz spadnem na hubu, a keby som bola napr. v zlej finanč. situacii, alebo by sa mi nedarilo podľa mojich plánoch ktoré som mu odprezentovala, nechal by ma a žil by si svoj šťastny život. Mam občas pocit, že bez neho by som konečne roztiahla "krídla" a začala žiť. Ale potom keď sa vrátim z predstáv do reality, cítim že aj keď asi nie sme pri sebe na 100% šťastný potrebujem ho.
A myslim si že ak vedia partneri o sebe na 100% všetko a nie su tam maximalne žiadne tajnosti tak takych ľudi je malo pretože ja prave takyto vzťah nazývam čistým.
A nudu pri takomto vzťahu majú asi len taký ktorý sú nevyspelý, alebo jednoducho potrebuju mať to PRAVE korenie života v niečom inom ako v čistote a poriadku lásky a vzťahu.Ja by som si taký vzťah priala veľmi. Len kde nájsť pokojného muža, ktorému stačí k šťastiu málo...
A viem že ani on by za mňa ruku do ohňa nedal. A nedôveruje mi aby sa vo mne nesklamal. No kde je pravda neviem ani ja.A jeho kamošov neznášam, je to banda tupých, chlípnych neverníkov. Mala som raz možnosť počuť rozhovor, kde sa jeden jeho kamoš rozčuľoval prečo je on so mnou, prečo si radšej neužíva. A on na to nepovedal nič, iba ako keby súhlasil. Takže vtedy som bola v poriadnom šoku prečo ma neobhájil a nepovedal že chce byť so mnou.
Veriť sa teda len tak nedá.
User_37597
mne to je jasne co mas na mysli.ale ako si napisal to sa neda porovnat dovera v time a dovera k partnerovy.
futbal nehravam a predpokladam ze to vo futbale nejde ani tak o doveru ale skor o to ake velke prachy dostavaju za nahananie sa za loptou.takze urobia cokolvek pre to aby ta lopta padla do superovej branky ;)
dovolenka na maledivach?tam ma este nikto nezobral takze toto je situacia nad ktorou sa nezamyslam a ani nebudem kedze viem ze tam isto nikdy neskoncim.budme realisti ;)
mam 22.pripadam ti ze idem zakladat rodinu?zadlzovat sa na pozickach?nie to rozhodne nie a uz vobec nebudem planovat takto skoro.na co?kedy to komu vyslo?pockaj pockaj....uz viem.milionari si mozu dovolit planovat na "cas" :)
bude to zniet mozno hnusne ale chlap si musi zasluzit moju doveru.a taku este nehrali ;)
a vies co sa mi este velmi paci?ze 90% ludi co napisu do tejto temy si obhajuju ako velmi doveruju ale ked ma ist ich partner/partnerka na sluzobnu cestu alebo na vylet bez dotycnej/ho tak sa polovica tychto ludi klepe od strachu co ak ma tam podvedie a nervozne stiskaju telefon v ruke ze kedy uz zavola/zavolam mu/napisem mu ci mi odpise :) takto to je.cest par ludom ktorym to je naozaj uplne jedno.
stale hovorim budme realisti ;)
no PRIPRAVOVAT sa na znasilnenie (resp nasilie, napr VOJNU, krizu, nepokoje), v tom nevidim nic zle :) ale tak :D ja som paranoik, tak mi nadavaju,... (ale to ze to ma svoje ovocie, to uz tam su ticho, zavidia, bestie.. to je jedno)
cize taka , i ked divna (nenormalna znamena len odchylka od priemeru), moze byt vyborne relevantna atd.. ale napr, mozno by pomohlo, ak by nosila ten paralyzer (su fakt malicke a daju dole hoci aj Arnieho (alebo ramba, to je fuk) .. a potom vyborna koncicka (zase priprava na nieco, cvicenie, behanie) pomoze zdrhnut :)
ale zas, ci to aplikovat na vztah, neviem ale ja to aplikujem na bezne ztazhy, napr kamosi, a hlavne rodina.. flegmaticky, ak ma oklamu (co sa uz pakovane stalo), tak kaslem na to, pomyslim si svoje (a idealne necham si to pre seba, aby som vedel, ako casto to budu opakovat) a hotovo...
ale vo vztahu (manzelskom napr, alebo proste najvyssom - partnerskom) tam by sa mi takto taktizovat fakt nechcelo :) neviem si to predsatvit:
poviem jej "verim ti" a v realite nie :D tj. klamem ..
poviem jej "vies co, neverim ti, smola, ale to je normalne" ,, neviem co by si myslela :) ale ja by som si asi pomyslel, (ak by to povedala ona) ze nestoji za to s nou marnit cas.. ale tak.. vzdy ako bolo napisane je to o dohode :) cize nexistuje aby to 1 bral inak a 2. zas inak, ais musia byt na rovnakej frekvencii :D
User_37597
v prvom pripade boli dvaja a ona im velmi pekne zdrhla.a v druhom pripade ho spacifikovala a celkom pokojne odisla.
snazim sa nedostavat sa do nebezpecnych situacii aby som sa potom nemusela spoliehat na pomoc inych ludi.ale viem ze "nikdy nevies" ;)
podla niektorych neuvazujem spravne a podla inych zas spravne.malo kto ma k tomu neutralny nazor.a mne to nevadi.ja som celkovo dost divna osoba a vela mojich rozhodnuti a sposobov "zitia" je pre okolie nepochopitelnych.
k tej hore, skor som myslel timoveho ducha.. ale to je zas ine ako vztah, ci podvedie alebo nie..
ale v time je absolutne nevyhnutne aby bola absolutna dovera. bez nej si neviem predstavit, ze sa na niekoho poslahnem a prask, nehra timovo, prhera tim :)
napr - sice je to blby priklad :D ale myslim nieco take, ze futbalista kopne koptu tam, kde vie ze ma byt jeho psoluhrac, a doveruje mu, ze ten spoluhrac spravi VSETKO PRETO, aby tam bol, bez ohladu ako ho bolia nohy pri behu, kde musi bezat rychlejsie ako african na 100metrovke..
ale to sa aj tak asi neda aplikovat na vztah, a doveru v nom.. no uz len z principu, ak svojej zene nedoverujem , ako mozem planovat buducnost? ako mozem napr zabookovat dovolenku na maledivach o rok dopredu? ak jej nedoverujem a viem ze "kedykolvek ma moze podviest" , tak si musim priplatit nehorazny priplatok za schopnost posunut dovolenku/let (asi vies co myslim, len neviem ako to volaju) ... a to je asi ten 1 logicky dovod, preco si myslim ze dovera je nutna :) .. OK s dovolenkou to je jedno, to je postradatelne, ale taky dom - deti .. to uz nie je take "prebookovatelne" ;)
bibisa
tie hory, nie ze ma zhodi :))) ale ze ma ZACHYTI ak sa ja smyknem mojou vinou.. tam musi byt sakra dovera, aby to spravil, lebo defacto aj on potom riskuje seba..
a ako dopadlo t os to babou?
napadne mi len
1. zautocila na nich, spacifikovala
2. nakoniec sa to otocilo, ze ona ich znasilnila (chcela) a tak muzi zdrhli
ako sa to skoncilo? :D
