Dôverujete?

Clovek predsa musi mat v niekom oporu a doveru...a ked uz to nie je ta nasa polovicka, tak kto???

nikdy, nikomu nikde,,,,

presne ma trapi tiez to,ze si nemozem s partnerom pohovorit o tom, co ma trapi,kedze som sa to dozvedela tak,ako som sa to dozvedela..cez sms..:P
a to tiez davam partnerovi dostatok volnosti, nie som ziadna stihacka, o to viac som prekvapena,ze mi nepovie s kym chodi von..

bingham

ak si si neni isty, ci nezlyhas (v podvedeni), tak ta poprosim, okamzite odovzdaj svoj obciansky preukaz :)

myslim to vazne, lebo clovek co nedokaze kontrolovat svoj zivot/ciny - myslim si ze je dost nebezpecny..

to je tak kurevsky alibisticke, az na to neni mozne normalne zareagovat :D

ale z casti suhlasim, ze ani psovi nie je mozne doverovat na 100% - je to slepy gembling, ak niekto tak doveruje, preto som pisal, ze mu doverujem len ked mam pamlsok v ruke. (zatial nesklamal, co neznamena ale, ze raz si povie, ze jeho pokusenie neposluchnut je vyssie ako chut pamlsku)

je otazne, ako by sme definovali 100% doveru.. a nie len vo vztahu muz-zena, ale napr kolega atd.. a tam je to niekedy fakt extremne dolezite.. (a nie len "hej kolego, ak ti bude volat sef, tak som chory ok?" ale aj v trosku dolezitejsich veciac..

Magy-ano, neferove...uznavam,to ze zasahovat do sukromnych sprav nie je spravne..ale na druhej strane nikdy by som sa nedozvedela to co dnes viem....a to, ze ma klame, mozno su to milosrdne lzi...ale su...
Nedrzim ho nakratko, ani nechcem, aky by to malo zmysel, viem ze potrebuje priatelov...vzdy som mu verila,ale tieto tajnosti...naco?
A najhorsie na tom je ze mu to nepoviem, ze to viem,pretoze na sposob akym som sa to dozvedela nie som hrda...Najradsej by som si to vsetko vysvetlila, lebo tak nemozem dalej existovat....
Hrozne ma to trapi, sme sice z rovnakeho mesta, ale ja studujem mimo a nie sme stale spolu...A ked sa mi neozyva, predstavujem si vseliake mozne scenare...

rysavka - mala si hadam na mysli, ze citanie jeho sukromnych smsiek nebolo z tvojej strany ferove! Nie neferove. Hrabat sa v sukromi partnera bez jeho predosleho suhlasu alebo vasej vzajomnej dohody je velmi neferove konanie. To, ze on ti klame a namiesto s kolegami chodi na kavicky s kolegynami mu ty NESMIES vraciat rovnako neferovym konanim. Potom sa na neho nestazuj, lebo si rovnaka, ako on.
Ak zacal s takym spravanim, ze ti klame, tak bud ho drzis prilis nakratko a vie, ze ti pravdu povedat nemoze, akokolvek by bola nevinna, lebo by bol hned ohen na streche, alebo vas vztah pomaly ale isto upada a skor ci neskor sa zmeni na ruiny plne vycitiek a podozrievania.

lost...zase pises ako z rozpravky :)...nie doverovat sa neda na 100% a ani psovi...ty nikdy nemozes vidiet druhemu cloveku do hlavy...(dokonca ani ty sam nemozes vediet ci niekedy zlyhas-napr podvedies...a uz vobec to nemoze vediet ten druhy)

takze zhrnul by som to tak...ze doverovat mozes...ale netreba mat zase klapky na ociach :)

rysavka, ako by si pisala o mne:D

hm, verim len svojmu psovi :D a aj to len ked mam v ruke pamlsok :P

Zaujala ma veta, ze doveru si treba zasluzit - je to fakt. Ja som mojmu priatelovi naozaj doverovala. Bola som spokojna a stastna vo vztahu, az kym som nejakou nahodou nezistila, ze sa stretava so svojimi kamaratkami - bezo mna. Vseliake kavicky, kino,atd... Vysvetlil to,ze ved sa s nimi vzdy kamaratil a je to normalne..ved kazdy potrebuje kamaratov...Aj som to celkom chapala, ale postupom casu, som zistila,ze je toho nejak privela a stretava sa s nimi (netusim kolko ich je, samozrejme individualne) Povie ze ide na obed s kamosom a potom sa dozviem, ze bol na kolacik s kamoskou. Samozrejme sa nepochvalil....

A moja najvacsia dovera je fuc. Uz zacinam byt paranoidna (ale nie pred nim)a prestavam mu verit.

On nevie o tom ze viem o nejakych tych stretnutiach. A musim sa priznat, ze som si precitala smsky, co zase nebolo z mojej strany neferove :/