Moj zivot je uz uplne nanic. Mozno si myslite, ze dalsia histerka, ale ja fakt uz nechcem zit. Clovek pre koho som zila mi tragicky zahynul a mna tu nechal na tomto hnusnom svete. A nepomaha nic, bola som aj u psychiatra, ten vam da len lieky a povie, ze s takymto problemom vam nikto nepomoze a ze sa musite s tym len naucit zit. Ale to sa neda.
Ked uz nie je dovod zit
anitram2
TRULY
Vždy je prečo žiť. Každý niekoho stratil a musí to byť veľmi ťažké pre teba, veľmi.
Neviem ti napísať nič odpornejšie v tejto chvíli ako otrepanú vetu, CHCE TO čAS.
Hnusne sa to počúva ale povedz si, či by tá osoba o ktorú si prišla chcela, aby si sa trápila a bola smutná a nebodaj ešte sa zmárnila??? Ži a oslavuj život, aj svoj aj jeho. Bude ti nápomocný a ked príde čas tak sa tam hore stretne.
Ak by si si siahla na život, neodpustí ti ani rodina, ani on, ani ten najvyšší..
Držím ti palčeky nech sa všetko obráti na dobro a nech je všetko v poriadku, chce to čas a všetko a nebude to jednoduche, nikdy nezabudneš ale šťastá byť môžeš!!
invisible
Ako hovorí Laurina, vždy je dôvod žiť. Všetko má svoje dôvody, aj to prečo sme na tomto svete. Aj keď je veľmi smutné čo sa ti stalo, určite by som v tvojej situácii zmýšľala rovnako. Vlastne už som tak zmýšľala, ale pre iné veci. Ale poviem ti, nič sebeckejšie ako siahnuť na vlastný život, vôbec to vysloviť - neexistuje. Pretože tak, ako si ty žila pre niekoho, sú tu ďalší ľudia, ktorí žijú pre teba a potrebujú ťa k životu. Potrvá to možno dlho, ale raz sa s tým vyrovnáš a možno príde niekoho iný, pre koho budeš žiť. Aj keď sa s týmto až tak nestotožňujem, pretože človek má v prvom rade žiť sám pre seba, aby v živote niečo dokázal. Pretože život máš len jeden. Tak ako sa už žiadna uplynulá minúta nezopakuje, tak sa nezopakuje ani tvoj život.
Viem, že sa mi to ľahko hovorí, ale časom sa všetky rany zahoja, aj keď jazvy zostanú. Chce to len čas.
