Moj zivot je uz uplne nanic. Mozno si myslite, ze dalsia histerka, ale ja fakt uz nechcem zit. Clovek pre koho som zila mi tragicky zahynul a mna tu nechal na tomto hnusnom svete. A nepomaha nic, bola som aj u psychiatra, ten vam da len lieky a povie, ze s takymto problemom vam nikto nepomoze a ze sa musite s tym len naucit zit. Ale to sa neda.
Ked uz nie je dovod zit
Vzdy je dôvod žiť, už len to, že máš to šťastie, že si zdravá. Ak chceš niečo, nejaký zmysel života, kúp si nejaké zvieratko, hocijaké, ale ver, že ti to pomôže budeš sa o neho starať, báť sa o neho a uvidíš koľko radosti ti aj drobné stvorenie prinesie do života. (len nie škrečka, bohužial su milý ale nie dosť dlhoveky)
Mne odišla vačšina milovaných a som tu. A neprežívam, ale ŽIJEM. Pretože aj keď je život nespravodlivý, tak sa ho oplatí žiť, aj za tých, ktorí už nie su pri mne.
Nie som bezcitná, samozrejme, že to bolí, nebol deň kedy by som na nich nemyslela, kedy by som ich pri sebe nepotrebovala, kedy by mi nechýbali.
Chce to len čas
Anitram, si tak troska sebecka, vies to?
Bude sa to zdat cudne, ale ... ten tvoj clovek, pre ktoreho si zila ... vlastne by si mu najradsej vzala aj tu jedinu istotu, ktoru clovek ma - smrt, len preto, aby si nestratila centrum svojho sveta. A musis uznat, ze kazdy, kazdy na tejto zemi musi zomriet. Je to prirodzena sucast zivota. A ty sa proti prirodzenosti stavias len zo svojho sebeckeho postoja a vidis - clovek nad prirodzenostou nezvitazi. A ked sa nezhodne jeho predstava s realitou, zacina takto blaznit ako ty :(.
Je hlupe robit si centrum zivota z pominutelnych veci. Vidis, ako to dopadlo :(
Co ti na to povedat, ako pomoct ... urcite aj sama tusis, co tym chcem naznacit.
strasne zavidim obycajny zivot ostatnym, neviem sa z nicoho tesit, strasne to boli byt s ludmi, ktori riesia doslova same kraviny, je mi uz uplne vsetko jedno
Dobrí ľudia umierajú mladý.
Chápem, ako sa cítiš. Je to rana ako úder na tympany. Je dôležité však, aby si to prijala ako súčasť života. Skús terapiu, nielen psychiatra. Ak si s ním neni spokojná, tak ho vymen. Prečítaj si knižky Život po živote a Život po strate, mne veľmi pomohli. Máš právo smútiť, plakať, byť nešťastná. Takisto aj ked umrel niekto, kto plánoval život, neznamená to, že si ho máš prestať plánovať aj ty. Nemusíš sa trestať za to, za čo nemôžeš. Nie je dobre, ak žiješ len kvôli jedinému človeku. Choď na terapiu, zistí, čo (nie kto) je zmyslom tvojho života. Držím tí palce v tomto nelahkom boji, ale vydrž!
dni ubiehaju a su stale take prazdne, keby som nebola taka zbabela, tak by som uz tam mohla byt s nim
Milá anitram!
Zivot je jedna dlhá cesta po ktorej kráčame , niekledy ideme sami rovno a šťastne, inokedy zakopávame , padáme a sme bezbranní.
Nikdy však nevieme čo bude zajtra a preto sa oplatí ísť dalej. Keď sú dni ťažké pomôže priateľska ruka, úprimné slovo.
Myslím si, že ťa dokážem pochopiť možno viac ako si myslíš. Ja som zažila presne niekoľko takých situácií keĎ bolesť duše bola hrozná a v tej chvíli som bola presvedčená o tom, že už nevládzem a nikdy sa to nezmení.
Mám za sebou osem operácií, smrť 18 ročnej sestry, 33 ročného manžela a najdrahšieho človeka mojej mamy.
Myslelela som si, že je koniec, že už to dalej nepôjde nedá sa nič do poriadku.
A dnes mám fantastického manžela novú rodinu kopec lásky aj ked to neprišlo len tak.Denne dakujem sebe aj bohu za to, že som dokázala zabojovať a postaviť sa z dna.
Z celého srdca Ti želám silu určite sa v Tebe nachádza akurát teraz je potlačena smútkom a beznádejou. ver mi prejde to.......
Ak chceš napíš mi na meil možno Ti to pomôže amuska999@azet.sk
Milá anitram!
Zivot je jedna dlhá cesta po ktorej kráčame , niekledy ideme sami rovno a šťastne, inokedy zakopávame , padáme a sme bezbranní.
Nikdy však nevieme čo bude zajtra a preto sa oplatí ísť dalej. Keď sú dni ťažké pomôže priateľska ruka, úprimné slovo.
Myslím si, že ťa dokážem pochopiť možno viac ako si myslíš. Ja som zažila presne niekoľko takých situácií keĎ bolesť duše bola hrozná a v tej chvíli som bola presvedčená o tom, že už nevládzem a nikdy sa to nezmení.
Mám za sebou osem operácií, smrť 18 ročnej sestry, 33 ročného manžela a najdrahšieho človeka mojej mamy.
Myslelela som si, že je koniec, že už to dalej nepôjde nedá sa nič do poriadku.
A dnes mám fantastického manžela novú rodinu kopec lásky aj ked to neprišlo len tak.Denne dakujem sebe aj bohu za to, že som dokázala zabojovať a postaviť sa z dna.
Z celého srdca Ti želám silu určite sa v Tebe nachádza akurát teraz je potlačena smútkom a beznádejou. ver mi prejde to.......
Ak chceš napíš mi na meil možno Ti to pomôže amuska999@azet.sk
anitram2
viem ze to mas tazke a nikto ti nevrati milovanu osobu spät. Nesmies hovorit ze Ta tu nechal samu, on sa tak nerozhodol. A ver, ze keby mohol tak Ti to povie osobne ako velmi ho trapi co prezivas. Pises, ze zivot je hnusny. Je taky, aky si ho samy urobime. Rada by som Ti nejako pomohla ale neviem ako ... snad iba ze vyuzivaj cas aby si zamestnala mysel niecim inym. Napr. rucne prace, citaj nieco aby si odputala myslienky. Aj ja som stratila milovaneho cloveka a jedine co mi pomohlo bol cas...