Asi som náročná vo vzťahu. Chodím s priateľom už cez rok, no v poslednej dobe nie som šťastná tak ako na začiatku. Kedysi sme spolu trávili viac času, no keď teraz pracuje a ja som doma, nevidíme sa stále. Naposledy som bola ja u nich, no on za mnou nebol schopný od tej doby prísť. Chápem, že má prácu a že má toho veľa, ale napríklad cez víkend sa mohol zastaviť. Nebývame v tom istom meste, ale asi tak hodinu cesty od seba. Je to síce dosť, ale ak niekoho milujete, nemal by to byť hádam problém. Či áno? Ani sme spolu nikde v poslednej dobe neboli. Chcem tak veľa, keď by som rada išla s ním niekde na výlet? Už som mu o tom veľakrát vravela, ale nejako sa nič nekonalo. Keď som mala školu, tak som sa učila a teraz keď mám už po skúškach a mohla by som niekam, nejdeme ani cez víkend, keď nepracuje. Ako ste na tom vy, ktorí ste vo vzťahu? Chodíte niekam von spolu alebo ste v rovnakej situácii? A keď sa rozhodnem ísť von s kamoškou, aby som stále nesedela doma, je nervózny a vyvoláva mi, či nie som s nejakým chalanom vonku, pretože na mňa žiarli. Asi žiadam od života veľa, keď chcem, aby môj priateľ aj po roku chodenia prejavoval o mňa taký záujem ako na začiatku, aby sme šli niekam pozrieť, aby sme mali vôbec nejaké spoločné zážitky a aby mi aj dôveroval. Aby som to zhrnula, aj keď mám priateľa, cítim sa akosi sama. Nechce sa mi spať a keď sa mi nadránom vždy podarí zaspať, nemám chuť potom vôbec vstávať. Nechutí mi ani jesť, jednoducho nič. :( Cíti sa niekto z vás rovnako? Možno ma nepochopíte, čo som týmito riadkami chcela povedať, resp. napísať, ale potrebovala som sa aspoň vyrozprávať z toho.
Trápim sa ..
po tom ako sa moj priatel zacal takto spravat, skoncilo to rozchodom...tiez sme byvali tak hodinu cesty od seba... nechcem ta strasit, ked ziarli tak mu to urcite nie je jedno, drzim palce aby sa spamatal.
Marakuja,
ďakujem aj za Tvoj príspevok. Asi by som mala byť trpezlivejšia. Lenže zase nechcem čakať zbytočne a stratiť život len čakaním. Chcem sa s ním o tom rozprávať osobne, len čo keď ešte neprišiel a chodiť zase ja za ním.. asi budem musieť, ak nepríde.Čhýbajú mi s ním nejaké spoločné zážitky a spoločne strávený čas. Už sme spolu neboli dva týždne, tak som zvedavá, kedy sa zase stretneme. Keď sme spolu aj volali, bola som asi aj nepríjemná, keď som sa ho pýtala, kedy príde. Lenže zase mu treba povedať, že ma niečo trápi, aby to vedel.
Keď som chodila do školy, tiež sme si našli na seba čas, aby sme ho spolu strávili. Niekedy prišiel on za mnou do školy, na intrák, inokedy som aj ja šla k nim a niekedy som aj prespala a vôbec mi nevadilo, že sa potom na budúci deň budem trmácať zase busom a vlakom naspäť do školy a na intrák a že sa musím učiť či písať seminárku. Preto som si myslela, že by teraz mohol on prísť, keď ja som, hoci som mala povinnosti a učenie na skúšky, vždy si našla čas, aby som ho trávila s ním. Aj keď som mu vtedy vravela, že toho mám veľa a náhodou sa nečakane objavil, neignorovala som ho. Tak teraz keď chcem zase ja, aby sami aspoň raz za čas venoval (nehovorím, že každý deň), tak potom si pripadám, že chcem od neho veľa.
Možno len teraz nemá čas, lebo chce si našetriť, aby sme mohli časom bývať spolu, a tak nemá teraz na mňa toľko času, ale v súvislosti s tým premýšľam aj nad tým, čo ak tomu tak nebude.
ahoj. Ja som s priateľom 5rokov. Prvý rok, sme spolu boli asi ako vy, každý deň, alebo stále keď to bolo možné. Neskôr prišla do toho jeho práca, moja škola. Jasné, že sa nedá byť už potom stále spolu, ale je to tiež len o zvyku, keďže ste tiež boli spolu najprv každý deď a naraz toto. Potom som začala chodiť na vysokú, on pracuje a keď mám ešte aj skúšky, veľmi veľa sa nestretávame, ale ak sa dá, stále si vie nájsť čas /za čo si ho vážim/. Tiež musíš pochopiť, keď pracuje /neviem ako veľa/, fakt môže byť unavený a aj ta hodinka busom /autom/ môže byť dosť únavná. Ja priateľovi poviem, nech si radšej doma oddýchne konečne keď nie je v práci, aj keby mi bolo smutno...ale on sa snaží za mnou chodiť kedy to je možné /keď mám aj ja čas/ aj po toľkých rokoch.. Ale zas ak ste napríklad už neboli dlho spolu, ani nebudete, skús mu len vysvetliť, že sa potrebuješ vyventilovať aspoň teraz, v tom období kým nebudete spolu...že potrebuješ ísť von, na vdzuch, nech v tom nič zlé nevidí, len si typ, ktorý nevydrží doma mesiac v kuse... A na nejaké veľké výlety počas školy a práce nie je čas /prechádzky, kino a také sa nepočítajú/...to skôr v lete, aj keď vtedy tiež priateľ pracuje a ja mam zas voľno /asi ako ty:D/ ALE AK ČLOVEK CHCE, VŠETKO SA DÁ. Porozprávaj sa s ním, že ho chápeš že môže byť unavený z práce, ale že ti chýba, chýbajú ti nové zážitky s ním /nejaký menší výlet/ a máš pocit, že už na teba nemá čas, stráca záujem...fakt sa treba len porozprávať, ako to vidí on...Ja som ti len chcela možno trošku /stručne/ priblížiť ako to je u nás, že to ide akosi automaticky, nejak to je v človeku /možno to nebolo k veci, tak prepáč/. Aj keď viem, že nie sme všetci rovnaký...Možno on nepotrebuje byť zas s tebou každý deň ako ty /čo neznamená, že ta má menej rád/. Ešte k tej práci..nám sa tiež stane, dám príklad - akurát štvrtok a piatok mám voľno ja, on nie, lebo musí robiť...utorok a pondelok má voľno on, ale ja nie, lebo škola..to sa stáva...a predsa keď zrazu ty máš voľno, lebo máš po skúškach, neviem ako to napísať, ale čo teraz?... čo má robiť ak musí do práce? možno keď ty si mala skúšky on mal viac voľna, ale ty si nemohla a nevyčítal ti zrejme nič...hmm??
slnečnicaa,
hej, teraz má novú prácu. On chodí do práce už niekoľko rokov, nebolo by to tak, že práve teraz ukončil štúdium. Len istý čas v lete nemal prácu, tak sme trávili viac času spolu. Ja som rada, že si našiel ďalšiu, len aspoň cez tie víkendy sme mohli byť častejšie spolu.
bonaD,
máš pravdu, asi stále dúfam, že sa zmení. Ako čítam rôzne články a fóra, v ktorých sa píše o žiarlivých ľuďoch, tak tiež mám strach, že aké to môže byť potom, keď by som si ho raz zobrala za muža. Gratulujem Ti, že si si našla partnera, s ktorým ste svoju šťastní a nech vám to vydrží. :) Ten môj má nielen zlé, ale aj dobré vlastnosti. Niekedy si vravím, že možno by som našla ešte lepšieho ako je on, ale na takých som nemala akosi šťastie, i keď toto je môj prvý vzťah.
alenka_maxova,
budeme sa musieť o tom spolu porozprávať. Poviem mu všetko, čo ma trápi a uvidím. Ide už víkend, tak som zvedavá, či ma príde pozrieť alebo nie.
vobec nebyvate od seba daleko. Ja byvam od priatela hodinku cesty busom, 15 min.autom. Vobec to nie je daleko, ved clovek stravi hodinu casu pozeranim telky a podobnymi blbostami. Tak snad by si obcas mohol najst cestu k tebe. Nastal cas, aby ste sa o tom porozpravali a zhodnotili, co obaja mozte urobit, aby to bolo lepsie. Treba si najst na seba len cas. Probuh, kamoska studovala v BA 6 rokov, jej priatel hral 6 rokov na severe CR hokej a videli sa raz mesacne...A vydrzali to...
Ignorant a žiarlivec nie je dobrá kombinácia. Ste slobodní, ale predstav si že ste manželia a takéto situácie musíš riešiť v manželstve. V živote je to tak, že niečo prestane fungovať a treba skúsiť niečo iné. Nebudem ťa povzbudzovať ...len vydrž, počkaj, daj mu čas...Aj keď každá z nás dúfa, že sa chlapec časom zmení, nezmení sa. Možno na začiatku vášho vzťahu sa pretvaroval a teraz je to naozaj on. PO svete behá veľa chalanov, ktorí ľúbia naozaj. Ja takého mám.
Máš po skúškach, takže máš v podstate prázdniny. On chodí do práce, pochopila som to tak, že začal pracovať nedávno. Nechaj ho chvíľu, nech si zvykne na pracovny režim. Mne to tiež dlhšie trvalo, do školy som chodila tak všelijak a potom som si musela zvyknúť na pravidelne zvonenie budíka. Ja sa s priateľom cez týžden málokedy stretnem, ale zase aspoň tie víkendy sú naše.
lost, giga24,
ďakujem za vaše názory a rady.
Ja sa s ním snažím komunikovať, pretože si tiež myslím, že komunikácia a dôvera sú vo vzťahu veľmi dôležité. Len čo keď niekedy mám pocit, že on sa takto rozprávať nedokáže. Ak aj chcem vedieť, či ho niečo trápi a chcem mu pomôcť, nejako sa to častokrát nedozviem. Veľakrát mám pocit, že sa mu viac prispôsobujem ja, ako on mne. Tiež som mu už povedala, že sa s ním rozídem. Práe vtedy, keď ma podozrieval, že či som nebola s nejakým chalanom vonku a nie s kamoškou. Tým rozchodom som ho chcela trochu postrašiť, aby si uvedomil, že o mňa môže prísť, keď mi nebude veriť. A keď sa mu zase neozvem, či neprezvoním ho, tak si asi myslí, že ho už nechcem. Bývali sme spolu každý deň, no teraz sa na to ťažko zvyká, že sa nevidíme častejšie, keď je každý sám doma.
ahoj, podla mna by ste sa mali spolu casto rozpravat, vo vztahu je najdolezitejsia komunikacia.
mne ked sa nieco nepacilo, ze napr. ma nevezme na obed alebo na vylet (videli sme sa takisto malokedy), bola som len nastvana, urazena alebo smutna, a on ani nevedel preco... uvazovala som aj o rozchode, zaroven som ho milovala, ako nikoho v zivote,ale mala som pocit, ze on ku mne neciti to, co ja. trvalo to asi rok. postupne sme sa naucili spolu komunikovat, povedat si z oci do oci, co sa nam na tom druhom paci-nepaci, ako si predstavujeme nas vztah, a aj buducnost.
teraz vieme robit kompromisy (obaja), vzdy sa vieme dohodnut, vazime si jeden druheho a milujeme sa stale viac, aj s chybami.
neviem ci som ti tymto nejak pomohla, ale podla mna mu skus povedat, ako vas vztah vnimas a co od vztahu ocakavas. spytaj sa ho, ci ma nejaky problem alebo ci ho nieco trapi, alebo na rovinu - ci sa nieco zmenilo z jeho strany vo vztahu k tebe, kedze nieje ochotny za tebou prist ani cez vikend. držím palčeky :)
