sestra si kupuje psa - fenku vlčiaka. o tri týždne má ísť pre ňu a ja už teraz prežívam horrory. nikdy sme nemali doma psa. bývame v byte, dosť malom. neviem, čo ju to napadlo a prečo jej to naši dovolili. asi v slabej chvíli. teraz majú už aj rodičia trocha obavy, ale nechcú jej pokaziť radosť. sestra má 17 rokov a sľubuje hory - doly, ako sa bude o fenku svedomito starať a ako ju vycvičí. veľmi sa na to nespolieham. nikdy som nechcela mať psa v byte. pokladám to za nehygienické a za týranie psa aj ľudí. ešte tak malého izbového, to by som bola ochotná akceptovať, ale nie vlčiaka. ten patrí na dvor a nie do bytu.
veľmi vás prosím, ktorí máte takého veľkého psa, napíšte mi, ako sa mám na to pripraviť a čo mám vlastne očakávať. mám taký strach, že by som sa najradšej odsťahovala. vďaka za vaše rady!
Pes v byte - je to horror?
neboj, zvládnete to, len sa mu treba venovať maximálne,veľa s ním treba chodiť von. veľa radosti vám prajem.
Charakteristika:Československý vlčiak je veľmi inteligentné plemeno s neuveriteľným čuchom. Často krát je porovnávaný s Saarloosovým vlčiakom, ktorý je tiež krížencom vlka a nemeckého ovčiaka. Nášmu vlčiakovi v porovnaní so saarloosovým bolo vytýkané, že je plachý, neovládateľný a nevyspytateľný. Od začiatku šľachtenia československého vlčiaka boli do chovu zaradzované len jednice cvičiteľné a dobre ovládateľné. Veď mali slúžiť armáde, preto ich ovládateľnosť bola veľmi dôležitá a výhrady k plemenu nie sú celkom na mieste.
Keďže má československý vlčiak v krvách vlčiu krv, musí mať presne vymedzené miesto v hierarchii rodiny. Členovia svorky sa mu musia denne venovať, aby sa cítil byť členom diania vo svorke. Určite by nemal bývať v koterci. Niekedy, keď so svojím pánom nie je nejaký čas, zvykne vydávať vlčie zavíjanie. Československý vlčiak sa nechová len u nás. Kvalitné kluby sú v Taliansku, či Poľsku.
Povaha:
Československý vlčiak je pri správnom vedení poslušný, k známim ľudom a iným psom priaeľský, pánovi oddaný a k rodine veľmi prítulný, lebo po vlkovi zdedil silný svorkový pud. Správne vedený pes je svojmu pánvi neotrasiteľne verný, zmenu majiteľa znáša ťažko. Toto plemeno neprejavuje bezdôvodne agresivitu. V prípade ohrozenia pána vie reagovať s veľkou razanciou a rýchlosťou./www.csv.sk
Sestra po psovi určite veľmi túži. Podľa toho čo píšeš. Ako tu už bolo písané, keď je ochotná investovať do kúpy (a myslím si, že si vopred zisťovala aj informácie ohľadom konkrétneho plemena), tak snáď táto kúpa nie je prchká a teda sa dostatočne na príchod šteníka pripravila. Budete sa všetci musieť prispôsobiť, venovať psovi veľa veľa času a tráviť ho najmä vonku. Verím, že ak sa psovi budete dostatočne venovať, tak to nemusí dopadnúť tak katastroficky ako tu zainteresovaní načrtli. Nie je to len o starostiach, ale aj o radostiach. Len nie každý je ochotný sa istým spôsobom "obetovať"...pre spokojnosť psa. Ale ak to sestra naozaj chce a ak rodičom záleží na tom, aby bola spokojná, tak verím, že to zvládnete. Všetci :)
ja bohužiaľ nemám šancu to už zmeniť. máš pravdu, že to nemala povedať. možno tajne dúfala, že nám nebude ostávať nič iné, iba sa presťahovať k dedkovi. ja mám stále strach, ale uvedomila som si, že sa nemôžem takto stále trápiť, lebo sa nemôžem sústrediť ani na školu. nemyslím si, že by sme psa po čase niekam dali, lebo ten vzťah sa asi predsa len vypestuje. veď koľko ľudí má psov a skôr sa im prispôsobujú než by ich dali preč. Ja si len uvedomujem, že to bude veľmi ťažké a že si to zatiaľ ani nedokážeme predstaviť, pokým to nezažijeme na vlastnej koži. je to naozaj záväzok na veľa rokov a neviem, čo by sa stalo, keby napríklad sestra chcela raz odísť. ale zase si hovorím, že keby každý rozmýšľal s takým strachom, tak by nikto psa nemal. už mi neostáva nič iné, iba sa nejako ubezpečovať, že to zvládneme.
Nie je za čo. Hlavne si dobre zvážte s celou rodinou, či je naozaj reálne vzhľadom k vašim podmienkam priniesť domov práve toto plemeno. Určite je lepšie si na poslednú chvíľu kúpu rozmyslieť, ak máte pochybnosti, ako si psa priniesť domov a neskôr, keď z malého chutného klbka vyrastie dospelý pes, kúpu ľutovať. Nebudete trpieť iba vy ale aj ten pes. Kúpa psa je OBROVSKÁ zodpovednosť. Už to, že sestra klamala chovateľovi o podmienkach, v ktorých žijete je na zamyslenie. Asi sa bála, že by jej seriózny chovateľ takéhoto psa do bytu jednoducho nepredal. Avšak, naozaj seriózny chovateľ sa o svoje šteniatka zaujíma aj po kúpe, to znamená, že kúpou sa vzťah chovateľ - majiteľ nekončí...Jednoducho...ako sa vraví "lož má krátke nohy".
jéééj, ďakujem Inga veľmi pekne, určite to všetko preštudujem.
Odporúčam stránku dogforum bodka sk. Tam si vyhľadaj v plemenách psov konkrétne československého vlčiaka. Nie je nič lepšie ako komunikovať priamo s ľuďmi, ktorí majú tohto psa. Určite budú ochotní poradiť Ti, prípadne aj zorganizovať osobné stretko. Taktiež si vygoogli pána Rudolfa Desenského, popozeraj si jeho stránku. Určite tam nájdeš množstvo potrebných info. Prajem veľa úspechov a radosti s novým členom rodiny...a čo najmenej starostí.
Mne osobne je luto toho vlcka...uz som pisal...najhorsie je ked clovek riesi vlastne problemy zvieratom(a bohuzial to zviera nema na vyber)...je to cele zle
ach jaj držím ti palce! teraz už rozumiem trocha, prečo to tvoji rodičia dovolili.
prajem ti veľa síl a napíš ako sa ti darí
ja teraz potrebujem hlavne čo najviac zistiť o výchove a výcviku takého psa. neviem, či existuje nejaká špeciálna kniha, nič som na internete nenašla. lebo samozrejme chápem, že každé plemeno sa cvičí inak. myslím, že musíme hlavne všetci postupovať rovnako, aby ten pes nebol z nás dezorientovaný. ale najskôr si to všetko musíme preštudovať.
