Začínam si myslieť že mama ma už vobec nemá rada.Teda ja si to nemyslím ja to viem.Ona mi to totiž aj sama hovorí.S mojou mamou už skoro vobec nevychádzame ustavične sa len hádame a hádame.Ona mi nadáva otrasnými nadávkami typu špina kok.a pod.Mám len 15 a viem že ja tiež niesom bez viny.Vždy keď sa hádame jej povravím aj ja škaredé veci ale ja to proste nezvládnem byť ticho a niekde v kútiku počúvať jej otrasné nádavky.Dokonca mi neraz povedala aj pupuš a pritom som jej na to nedal žiaden dovod.Vždy po hádke si hovorím ako ju neznášam lebo si pomyslím že ona ma neznáša tiež a vždy si hovorím že ja toto nikdy nedopustím že ja sa nikdy so svojimi deťmi nebudem rozprávať takto.Mama nieje na tom finančne dobre a otcovi to nechce hovoriť lebo vie že on by jej ešte za to aj vinadal že nevie šetriť.Tak si dokonca požičala peniaze aj od mojho mladšieho brata.A pritom viem ako jej je to ľúto a potom je to ľúto aj mne.Vždy sa mi tlačia slzy do očí keď si spomeniem na to čo mi povedala babka ako to bolo kedysi všetko inak aká bola mila a dobra a mala ma rada.Škoda že ja si to už nepamatám pamatám si ju len takúto.Dokonca už premýšľam čoraz častejšie aj o smrti.Už fakt neviem čo budem robiť. :(
Moja mama ma už prestala mať rada
veve ix, neviem, keby tebe matka nadavala, ze si pi*ca, debilko, ze si sa radsej ani nemala narodit, lebo jej zatazujes zivot, tak by si sa ju snazila pochopit a pomoct jej? Musim sa nad tym zasmiat. ha-ha-ha-ha :))).... Ty si zrejme nezazila, co je to zit s chorou zenou, ktora miesto toho, aby sa sla liecit, si svoju chorobu vybija na svojom bezbrannom dietati. Clovek, ktory by ta mal naopak chranit ta zneziva ako svojho fackovaceho panaka a zneuziva tvoju bezbrannost. Takito rodicia su chudaci, ktori ostanu na stare kolena sami a potom placu, ze preco a okolie ich lutuje a obvinuju ich deti, ze ake su zle a pritom ani nevedia skutocny dovod, preco ich nenavstevuju...
To su take egoisticke zrudy, ktore nevahaju kopnut do svojho dietata len preto, ze maju nervy.
Preco by deti mali chapat takychto rodicov? Ved deti este nemaju vek na to, aby chapali, co sa dospelym rodicom odohrava v hlave, na to su tu psychiatri a nie deti.. Take tvory by ani nemali mat ani deti. Vies o tom, ze taketo spravanie matky poznaci dieta na cely zivot? Keby si vedela, co ja som mala pri svojej. Trvalo mi roky, kym som sa z toho dostala a to uz 10 rokov nezijem doma, lebo hned po maturite som usla z domu. Mala som problem sa zaradit do normalneho zivota, lebo som mala ubitu psychiku. A matke to bolo jedno, ona bola spokojna, ze si svoje problemy vybila na mne, ze sa jej ulavilo a zvysok ju nezaujimal... Iba clovek, co to zazil, pochopi.
verím tomu, že ťa rada má. Každý rodič má rád svoje dieťa, len niekedy na to zabudne. Ak to zabudnutie trvá dlhšie, môže vzniknúť presne taký dojem aký máš ty. Je dôležité, aby si so svojimi problémami nezostával sám. Skús sa s tým čo ťa trápi zdôveriť niekomu s kým máš dobrý vzťah. Niekomu kto ťa vypočuje, povzbudí, podporí keď to budeš potrebovať. Môže to byť niekto z rodiny, kto pozná tie pomery a snáď ti skôr poradí ako to ľahšie uniesť, ako reagovať namiesto hádky..
veľmi vás PROSÍM nevzdávajte sa a BOJUJTE. Verím, že to nie je ľahké a človeka pod ťarchou bolesti napadne všeličo, ale...zoberme si, že každý jeden človek na svete je úžasná osobnosť. Jedinečná, neopakovateľná. S množstvom darov a talentov. Každý môže urobiť šťastným seba aj iných. Byť obľúbeným priateľom, kt. dokáže priniesť pokoj, radosť, úsmev, nádej..či to nie je úžasné? ;-)
Niekedy ale človek musí najprv sám prejsť takou očistou, nadobudnúť ten pokoj, aby ho mohol dávať ďalej...Ak to nepôjde inak, nebojte sa vyhľadať odbornú pomoc, zájsť k psychológovi a vyrozprávať svoju situáciu. To nie je hanba. Na to ich predsa máme :).
A potom, ľahšie sa nám prijíma správanie človeka ak vieme jeho príčinu, hoci aj nie presnú. Myslím si že vždy platí že človek kt. sa správa nedobre, bol sám obeťou takéhoto chovania. Tvojej mame niekto veľmi ublížil, možno iným spôsobom ako ona tebe, no ona to žiaľ nevie inak spracovať ako tak, že sa vyvršuje na tebe. V skutočnosti je to však rovnaká obeť ako ty. Za jej správaním je bolesť. Toto môže pomôcť ľahšie chápať jej konanie...
Držím palce, aby sa tento vzťah dal do poriadku ;-)
Ja neznášam svoju matku hovorí mi že nebudem mať žiadnych prietelov a že ma nikto nebude mať rád.OnA mi nadáva že som pi*a a napr. ked mi niečo padne ona má hne pounámku že: debil a ja to proste už neviem zniesť,proste ona za všetko vybuchne a ani si nespomínsm kedy naposledy mi povedala +úbim ťa proste ja ked už len počujem niaku urážku na mmoju osobu sa hned rozplačem,aj v obchodnom centre som mala raz slzi na krajíčku ked mi na celý aupark nadávala že nech si už vyberiem niake zasratá topánky :( už som rozmýšlala aj nad smrťou,pretože kebyže zomriem určiťe by som jej urobila radosť a mala by aspon bezstarostný život
ked som mala 13, zacal sa kazit aj moj vztah s mamou. mam dojem, ze skoro stale bola podrazdena, kricala na nas doma, psychicky ma niekedy trapila. stupnovalo sa to. ked som mala 16 alebo 17 rokov, velmi casto mi tiekavala z nosa krv. prudom a obcas aj parkrat do tyzdna. pamatam si raz, ako mi zas tak silno tiekla krv z nosa a uz dost dlho, prisla podrazdena za mnou do kupelne, ja tam vsetko okolo seba krvave a snazila som si to zastavit, a vynadala mi, ci tam este dlho budem trcat, ze ona si chce ist umyt zuby aby mohla ist pozerat telku vecer. v tom case som mala nabeh na anorexiu (to som zistila az po case, vtedy som o tej chorobe ani nevedela snad) a ked som nechcela jest a namiesto toho som sa isla prejst von, tak sa vraj doma za mojim chrbtom smiala, ze tusim uz nedokazem hladovat, ked musim chodit von aby som nejedla. nakoniec som sa z toho dostala sama. tyzden pred mojimi pisomnymi maturitami, co byvaju na jar, zomrela. az po rokoch som si uvedomila, ze musela mat asi depresiu a potrebovala pomoc, a z toho dovodu zacala potajomky pit a uzivala oblbovaky. odvtedy som si povedala, ze v zivote nechcem chlapa ako je moj otec. strcil hlavu do piesku a choval sa ako nesvojpravne decko. no ale to uz som moc odbocila. chcela som tym len povedat, ze ma mozno seriozny psychicky problem a ty ho nevyriesis, ty chran hlavne sam seba. dospeli su na to, aby druhym dospelym ale aj detom pomahali. je mi luto, co prezivas. ale tam, kde dospeli zlyhavaju, trpia aj deti.
aj ja sa doma hadam,nebavime sa absolutne doma,maximalne co si dam jest.nasa konverzacia je niekedy len hadka a nic viac. nic si z toho nerob,nehadaj sa zbytocne len prikývni hlavou a odid.
Možno si mohol uviesť prečo sa hadate, kvôli čomu, či je to tvoja vina či nie. Ak to vnímaš tak že ti krivdi a nie je to tvoja vina tak má určite vlastné problémy a ventiluje si ich na tebe. Možno má problémy v práci alebo kvôli financiám, skrátka to môže byť hocičo. Určite ťa ale má rada. Je to tvoja mama a tie city sú väčšinou na celý život. Najlepšie je spolu komunikovať, spýtaj sa jej priamo na jej dôvody. Možno zistíš že ju rozčuľuje tvoje správanie napr. jej nepomôžeš, alebo zažíva veľké stresy v práci... Zrejme jej chýba láska, tak jej ukáž že ju máš rád. Príprav jej napr večeru, umi riad,uprac si izbu či povysavaj a povedz jej že potrebujes cítiť jej lasku že ťa to trápi. Viem si prestávky že to musi mať hrozný dopad na dieťa a najhoršie jr že to deti väčšinou vždy poznačí do takej miery že budú v budúcnosti rovnakí k svojim deťom. Nuž si vo veku keď môžeš konať a ukázať mame že to chceš ináč a môžeš sa na tom podieľať. Veľa šťastia
Žijeme vo veľkom strese a neuvedomujeme si často ako ubližujeme svojim najbližším. Neverím, že by Ťa mama prestala mať rada. Jednoducho mamy neprestanú svoje deti len tak ľúbiť. Aj keď Ti to povedala, určite to bolo počas hádky a nemyslela to doslova. Skús sa s ňou v pokoji porozprávať o tom. Daj jej najavo, že Ťa trápi takéto správanie. Ste na to dvaja, aby ste spravili krok k sebe.
