Mám 31 rokov a už ani neviem koľko, 6 rokov trpím bulímiou. Ale tento rok je to najhoršie. Rozpisovať sa nebudem, kto to prežíva, vie presne, čo prežívam, robím a trpím. Už som si povedala Dosť! Len to nutkanie na zvracanie. Tá hnusná droga - nutkanie. To je horšie ako závislosť. Ako sa niektorá z vás z toho dostala? Či už za pomoci psychológa, alebo bez. Aké je to čarovné slovo, čo si človek vsugeruje a prestane? Najesť sa a nepremýšľať, kde by som išla na záchod? Dá sa to! Ja tomu verím, pretože už veľmi chcem a nevládzem takto žiť. Poraďte mi. Som vďačná, za každú odpoveď a skúsenosť!
