Ahojte !
V mojom zivote, uz od skolky bolo vzdy dolezite byt NAJCHUDSIA..... Vazit najmenej. Ale nejak som sa tym nezaoberala, bol to len chceny 'status''zadarmo'.
Avsak ked sopm prestupila v 5-tom rocniku na novu zakladnu skolu, vtedy som tam nemala moc kamaratok az neskor som si nasla tu najlepsiu ale stale tam boli spoluziacky ktore nas zhadzovali atd.... A ja som si az teraz uvedomila ze odvtedy co som tam prestupila nepresiel 1 jediny den kedy by som nerozmyslala nad svojim telom a jedla bez toho aby som si pri tom hovorila ci priberiem schudnem co bude zajtra kolko vazim atd.... Vlastne uz ani neviem co je to jest 'normalne'.
Od 11 rokov az po 15 sa moja vaha nezmenila teda mozno o take + - 3kg ale nemenila sa a to som dospievala atd.... V 15 som dva krat bola na psychiatrii ale nemala som urcenu diagnozu anorexiu ani nic podobne... bola som tam pre depresie. Od tych 14 rokov nepresly dva dni co by som neplakala alebo ani jeden den kedy by ma nechitila depka. Beriem aj antidepresiva a tak. V 15 rokoch som vazil 36 kg a potom som kvoli liekom na zaludok - helikobakter pribrala na 43 a od vtedy az do dnes - mam 17 rokov som pribrala na 52 kil..... Ale stale som sa snazila schudnut. No uz som sa na seba nevladala pozerat a moji rodicia uz tuez nezvladali moje hystericke sceny kvoli tomu ako som tucna... A tak som pred mesiacom a pol zacala drzat 90-dnovu dietu a schudla som na terajsich 45.
Dalsia vec je ze cela moja anorexia alebo ánorexia' je postavena na tom ze CHCEM aby si ma ludia VSIMALI. Otazky typu - zase nejes ? zas si schudla ? mala by si jest ... malo vazis .... bla bla... mi robia 'dobre'.
Iz davnejsie som sem pisala ako som sa zalubila do ucitela .... Teraz dietujem nie len kvoli sebe ale aj kvoli tomu aby si to ON vsimol a zacal sa zaoberat tym ze mam anorexiu a snazil sa mi pomoct... viem je to divne ....
Este k tomu vsetkemu, sem-tam ak ziem nieco 'zle' tak to viem vyvratit.
Dnes sa mi vsak velmi toci hlava ale zjedla som jablko mala som kavu a salat.... je to malo ale to uz je zvyk ... Bojim sa ze sa moje chcenie pozornosti prevrhne do vazneho problemu a pojdem do nemocnice... to nechcem... bojim sa toho ale ked ucitel si to zatial nevsimol tak ma to STVE ! a stale nemam vahu aku chcem mat hoci v zrkadle sa stale vidim tucna..... VSETKO SI VSAK UVEDOMUJEM.... preto neviem ci mam anorexiu alebo nie.
Co myslite Vy ?
PS: Chodim k skolskej psychologicke ktora je jedina ktorej doverujem a ona pozna toho ucitela, vie aj to ze sa mi paci atd... myslite ze jej mam povedat o tom ze chcem ziskat JEHO pozornost ?
Dakujem Vam velmi .... :)