Nemôžem si pomôcť, ale akonáhle natrafím na koži na vyrážku, v mihu ju vytlačím. Keď sa tam utvorí chrasta, odtŕham ju znova a znova - na niektorých miestach mi tak vznikli malé jazvičky. A to aj na tvári, moja babka-lekárka by ma za to zabila, ale je to nástojčivé nutkanie rýpať sa v ranke zas a stále...
Podobne narúšam kožu spálenú od slnka alebo dokonca niektoré materské znamienka.
Čítala som, že vraj takéto správanie sa radí tiež medzi sebapoškodzovanie a k obsedantno-kompulzívnej poruche. Je to pravda? Neviem totiž, či to mám vravieť psychiatričke, pripadá mi to ako banalita, ktorá však zrejme nebude normálna, to si uvedomujem.
Bože, akoby som toho nemala málo :-/
Neúnavná likvidácia kože
Meretseger
