Pred cca dvomi týždňami sa môj priateľ odsťahoval do obce, ktorá síce nie je ďaleko od môjho bydliska, ale bála som sa, ako sa náš vzťah bude ďalej vyvíjať. Dnes dorazil, stretli sme sa, a po chvíli mi bolo jasné, že je koniec, že to po prvé nezvládam ja, a po druhé sa on správa... ľahostajne, povedzme.
Jeho odchod vnímam tak, že ma opustil (a je to veľmi subjektívne vnímanie, myslím), a hoci i ja som sa okamžite začala prepadávať do ľahostajnosti, len čo som ho dnes uvidela, opäť nastúpila idealizácia. Keď po chvíli odišiel s jasnou narážkou na definitívne rozlúčenie sa a bez toho, že by sa ma čo i len dotkol, zosypala som sa a okamžite si rozrezala celú ruku (ale to je jedno, hlavne sa neinšpirovať). No a, samozrejme, idealizácia kamsi odplávala a ja sama ho už nechcem ani vidieť.
Zvládate vzťah na diaľku? Nestávate sa ľahostajnými, alebo, naopak, neupínate sa potom na priateľa/ku až príliš (t.j. tak, že vždy, keď opäť odíde, nahlodá vás to o kúsok viac...)?
Zvládate vzťah na diaľku?
Nie je dôležité len mať rád,ale aj byť daleko a vytrvať. A nie sme predsa zvieratá,aby sme každý deň spali z niekym iným. Ja som z priateľom už vyše roka,ľúbime sa dôverujeme si,sme k sebe úprrimný ... On je z Nitry a ja z Považskej Bystrice. Obaja študujeme v Nitre. Cez školu sa výdavame skoro každý deň a na víkendy ja chodievam domov a cez prázdniny sa vidíme cez víkend ( on príde ku nám a ja potom zasa ku nim)Telefonujeme si,píšeme si cez internet a dá sa to vydržať. Je to normálna vec podľa mňa vzťah na diaľku,sme si oveľa viac vzácnejší.Ale tak všetko záleží aj od charakteru a povahy osôb. Ked je niekto kurevník nemôžete chcieť aby bol len s vami. S partnerom si vážime jeden druhého, s dôverujeme sa jeden druhému. a určite každý má niekde tú svoju s priaznenú dušu,len treba veriť.ja som tú svoju už našla.
a mimochodom vedlajsia dedina...fakt nie je vztah na dialku :)))
ved co tam nechodia autobusy? :)
alenka....no ja to mam presne tak ako ty len v tom nie je VŠ ale praca uz...a tiez to zvladame zatial super...aj ked si navzajom chybame ale lubime sa
drzim palce nech ste stastni
Alenka maxova
Krasne si to napisala. Je to o ludoch, o hodnotach, ktore spolu zdielate.... nadherne nieco. Prajem to zazit vsetkym. Aj ja som takto nasla svojho priatela...
Takze: vsetko je o ludoch.....
ja momentalne fungujem na dialku.s priatelom sme sa nevideli asi 3 mesiace a na sviatky prisiel na 5 dni na slovensko.pokope nas drzi asi to,ze sa lubime,on ma vela prace a ja sa staram o nase mimino velike,takze nemame cas rozmyslat na nejake hluposti !! "stretavame" sa na skype a dufam,ze coskoro sa budeme moct prestahovat :P
Okej, asi si to musím priznať. Chyba je vo mne, to je jasné:)
nemam skusenosti s labilnymi povahami, ale so vztahom na dialku hej. vsetko sa da, ked sa chce - to je zaklad. lenze musia chciet obe strany. susedna obec ozaj NIE JE vztah na dialku. cize vo vasom pripade hlavna pricina urcite nie je vzdialenost.
Vďaka, Maoam. Aké kecanie do života! Beriem to ako radu, ktorú už beztak sama zvažujem, však ma - len si to priznaj, lamo meretsegerovská - ten vzťah dosť aj ničil. A sama tvrdím, že za to, že dokázal milovať hraničiarku, by mal dostať medailu :D
Ja mam vztah na dialku. Spoznavali sme sa pocas letnych prazdnin, po ktorych nasledoval velmi bolestivy, moj odchod do BA (na VS). Cez tyzden sme od seba 220 km. Fungujeme na nete, telefonatoch, smskach. Prichadzam za nim v piatok podvecer a odchadzam v pondelok velmi skoro rano. Sme takto spolu uz rok a pol a je to moj najkrajsi vztah. V lete tohto roku sme sa zasnubili. Vies co je nase "tajomstvo"? Skutocne sa lubime, nemame voci sebe ziadne pochybnosti, nic si nevycitame, nekalkulujeme, neziarlime, sme k sebe maximalne uprimni a ked sme spolu, sme si neskutocne vzacni :) Je to len a len o ludoch, nie o tom aka dialka je medzi vami :)
Meretseger: ja si ta vazim za to, ze sa stavias tak otvorene k tomu vsetkemu, chce to cas a hlavne dobru terapiu, ale robis pokroky. Ja ti nechcem a ani nemam kompetenciu kecat ti do zivota, ale mozno by bolo lepsie v tomto stave radsej vztah nemat. Proste vzhladom k tomu, co prezivas, by bolo asi lepsie byt sama a najprv sa stabilizovat a postupne sa mat radsej a radsej, vsak ty vies.
Aj tak si myslim, ze zvladnut zenu s HPO (tymto to nemyslim ako utok ani nic take) dokaze len velmi vyrovnany a hlavne silny muz, asi aj troska starsi ako ty. Ale na to mas cas.
Drz sa!
