Pred cca dvomi týždňami sa môj priateľ odsťahoval do obce, ktorá síce nie je ďaleko od môjho bydliska, ale bála som sa, ako sa náš vzťah bude ďalej vyvíjať. Dnes dorazil, stretli sme sa, a po chvíli mi bolo jasné, že je koniec, že to po prvé nezvládam ja, a po druhé sa on správa... ľahostajne, povedzme.
Jeho odchod vnímam tak, že ma opustil (a je to veľmi subjektívne vnímanie, myslím), a hoci i ja som sa okamžite začala prepadávať do ľahostajnosti, len čo som ho dnes uvidela, opäť nastúpila idealizácia. Keď po chvíli odišiel s jasnou narážkou na definitívne rozlúčenie sa a bez toho, že by sa ma čo i len dotkol, zosypala som sa a okamžite si rozrezala celú ruku (ale to je jedno, hlavne sa neinšpirovať). No a, samozrejme, idealizácia kamsi odplávala a ja sama ho už nechcem ani vidieť.
Zvládate vzťah na diaľku? Nestávate sa ľahostajnými, alebo, naopak, neupínate sa potom na priateľa/ku až príliš (t.j. tak, že vždy, keď opäť odíde, nahlodá vás to o kúsok viac...)?
Zvládate vzťah na diaľku?
No práve, už si tiež vravím, že to s tými vzťahmi akosi nezvládam, či už sú na blízko alebo hoci aj medziplanetárne. Možno by mala otázka znieť skôr takto: "Ako sakra zvládate vôbec nejaký vzťah, keď ste taký mimoň ako Meretseger???" :D
neviem, ci by si vobec mala mat nejaky vztah, ked si vazne chora? nebolo by najlepsie sa najprv trocha dat dokopy? PO bolo myslene tak, ze z toho, co pises, mam pocit ze je PO vasom vztahu, teda ze rozchod uz nastal
ja som mala dva vztahy na dialku, dialka rozumej raz 2000km a raz asi 1400km
oba boli dlhe a krasne
vztah na dialku chce samostatneho cloveka a takeho, ktory je vyrovnany vnutorne, inak to nema vyznam, to sa neda udrzat potom
u nas to skoncilo z ineho dovodu, nelutujem vsak, ze som ich zazila
1. Pre mňa hej, ja však vnímam veci nezvyčajne.
2. Ehm, "po" je skratka, alebo predložka?
1. zit v susednej obci (vzdialenost par km?) nie je vztah na dialku
2. kedze je uz PO, je to aj tak jedno
