Neviem, ci je to normalne, ale nemam rada spolocnost ludi. Ludi sa nebojim, len mi lezu poriadne na nervy. Nedajboze, ze sa ti zacne darit, alebo si v niecom lepsia ako oni a uz zacnu ziarlit a podkopavat nohy poza chrbat, aj ked ty si ich mozes vazit a si k nim maximalne mila. Najdu sa aj vynimky, ale tych je v dnesnej dobe velmi malo. Nechodim von, nemam znamych, netuzim po spolocnosti a ani mi to NECHYBA. Ak idem von alebo na vylet, tak len so svojim synom a manzelom. Doma je moj raj. Citam knihy, mam kopu knih pre samoukov, ucim sa sama cudzie jazyky, zaujimam sa o modu a o hubu, nikdy sa nenudim. V praci si odrobim svoju pracu na 100% a idem domov. Nestaram sa tam o intrigy, nikoho neohovaram a nenicim nikomu zivot. Na konci kazdeho mesiaca si vezmem svoju vyplatu a to je moj ciel. Nemam zaujem byt v kolektive a monitorovat zivot svojich spolupracovnikov. Susedia ma nezaujimaju, nech si zije kazdy svoj zivot po svojom. Proste netuzim po kontakte s ludmi. Taka som bola vzdy. Je to normalne?
Vyzivanie sa v samote.
KOREKLA
...dnesna doba si vyzaduje presne take spravanie ako ty opisujes-cim menej sa clovek zaplieta s inymi ludmi- tym to ma v zivote jednoduchsie...je vela ludi co su pomstichtivy a zavistlivy a najhorsie vec ktora moze cloveka postihnut je ta-ZE TY POMOZES A ONI SA TI ODVDACIA ZLOM...
NEROBIS NIC ZLE LEN SA VYHYBAS PROBLEMOM/podla mna-a to je normalne/
Inac, pochadzam z hroznych podmienok. Rodicia sa rozviedli. Mama sa psychicky zrutila. Prisla o pracu. A to sa mala starat este aj o mna a o mojho brata. Bolo hrozne pozerat na mamu, ako trpi, lebo ona rodicov nema a nemal nam kto pomahat, parkrat skoncila aj na psychiatrii. S bratom sme chodili v jednych rozbitych topankach cely rok. Zili sme iba zo socialnej pomoci, boli sme rodina - socialny pripad. A aj napriek tomu sme nikdy nekradli, nezabijali a zili sme ticho a trpeli sme potichu. Hned po skole som odisla z domu do zahranicia si zarabat. Zacinala som v jednej restike ako umyvacka riadu. Za par korun som makala od rana do vecera. Ledva som si zaplatila ubytovanie. Potom som sa naucila jeden jazyk, nasla lepsiu robotu, ulozila nejake peniaze a urobila som si pocitacovy kurz a ucila som sa druhy jazyk atd... Teraz mam pracu ako tlmocnicka, svoje auto, velky dom, ktory sme si kupili s manzelom a rodinu. maximalne si uvedomujem, co mam teraz a hlboko si to vazim. Potom vsetkom, co som si presla, a ziskala, si urcite nenecham znicit zivot nejakymi zavistlivcami, ktori ani z casti neprezili to, co ja, a ktori ani nemaju sajnu o tom, co zivot v skutocnosti je...
Jasne, kazdy ma inu povahu, nemoze byt kazdy spolocensky. Nie je pravidlo, ze normalny je iba ten, kto vyhladava spolocnost ludi. Ja som si zase dost toho presla v zivote. Mozem povedat, ze nie som naivna, ked sa s niekym bavim, okamzite mozem odhadnut jeho povahu a viem, co mozem od neho cakat. Nechcem, aby to vyzeralo tak, ze sa hram na vynimocnu, to teda nie som, ved aj ja mam svoje chyby. Ale ked vidim, ze sa niekomu nepaci, ze moj manzel je riaditel dobrej spolocnosti, mam krasneho a sikovneho syna, mozno aj dobre vyzeram, podla toho, co mi povedia ini - neviem, mam atraktivnu pracu, ovladam plynule 2 cudzie jazyky a manzelstvo mi klape vyborne, tak urcite si nezacnem nicit toto stastie v zivote len preto, ze niekto to nema a zavidi mi a nenavidi ma uz len preto, ze som stastna a oni nie. Ved ja nikomu nebranim, aby si zariadil zivot tak, ako chce. Mne nikto nenahovori, ze dneska su ludia prajni. Mozno iba 1% je stasne, ked vidi aj druhych stastnych. Ja si takymto sposobom obranujem svoj zivot, svoje sukromie a svoju rodinu - to co milujem najviac na svete a nepripustim za tie hranice nikoho, kto za to nestoji. Nechavam druhych na pokoji a nenicim im zivot, nestaram sa kto ako zije, tym padom verim, ze mam pravo to ziadat aj od inych v reakcii ku mne. A viete ako som dosiahla to, co mam teraz? Nikdy som sa neporovnavala s inymi, nikdy som na nikoho neziarlila, priala som druhym, aj ked sama som nemala, nikdy som sa nikomu nestarala do zivota. Stanovila som si svoj ciel a za tym som sla bez toho, aby som ublizovala inym. Jeden velky krok k uspechu. Zivot je ako kolotoc, vsetko sa ti raz vrati. Aj dobre, aj zle. A ako sa ty chovas k ludom, tak sa aj oni chovaju k tebe.
Deria, samozrejme ludia su rozny atd, ALE, pocit samoty preziva kazdy z nas, nemozno ho utlmit alebo byt voci nemu lahostajny. Podla mna je to rovnake ako pocit hladu, smadu, unavy atd.
Teda jedna sa o potrebu cloveka ktoru treba doplnit po urcitom case inak sa dostavia neziaduce dosledky. Takysto ako napriklad je viac druhov potravy, tak aj spolocnost ako potrebu prijmame v roznych formach.
Uz len to ze ked som sem napisal do temy a niekto my odpovie na prispevok je akesi prijmanie potreby spolocnosti, alebo v dnesnej dobe pisanie si na FaceBooku je do urcitej miery prijmanie tejto potreby.
Z tohto pohladu je aj celkom pochopitelne zdovodnenie preco su ludia coraz viac a viac priputany k FBku, kedze je to akasi najjednoduchsia a najrychlejsia forma ako sa kontaktovat, ktora si navyse nevyzaduje ziadne stresujuce okolnosti (ako napr. telefonovanie, no uznajte ze je lahsie natukat ahoj do FB spravy ako zdvyhnut mobil a tomu cloveku to ahoj povedat cez telefon).
Niekto sa ludi boji, niekto nie .. nuz ale podla mna sa vsetci navzajom potrebujeme inak by sme od samoty zosaleli. Predstavte si ze ste jediny clovek na celej zemegulli, desive vsak ? Naco vam budu vsetky tie kruzky a precitane knihy atd atd ak sa nemate s kym podelit ?
karekla, neviem to na isto ale podla mna este nepoznas co je to skutocna samota. Mas manzela, syna, teda neaku tu rodinu a neverim ze sa u teba nenajde ani jeden znamy ci kamarat/ka. Travis neaky ten hodny cas sama ale nevadi ti to pretoze mas pri sebe stale rodinu a to je uz nieco.
dobre robis, ja som scasti rovnaka..
To zalezi na tom ako moc tie intrigy a kecy na toho ktoreho cloveka vplyvaju...ja som introvert...nemusim chodit do spolocnosti ale ked mam moznost niekam s kamosmi ist tak idem...napr sam sa do spolocnosti hrnut nebudem hej:D karekla je diametralne odlisny pripad pretoze jej je spolocnostou rodina. Ine je to pre cloveka ktory je doma sam zo sebou.
Viem o ludoch co sa bud uplne odcudzili a dostali strach niekam chodit alebo ich spolocnost sikanovala tak na nu zanevreli...z casti mam s tym skusenosti:D
A ked ide o nenavist medzi ludmi a intrigy a ohovaracky...noa co:D To ako znamena ze vsetci ludia su intrigani? A hlavne nikto ma nemoze stiahnut do niecoho co naozaj nechcem...u nas vo fabrike boli dve skupiny ludi co nadavali jedna na druhu ale ked bola nejaka akcia mna volali aj jedny aj druhy taze viem ze vzdy sa najde sposob ako vychadzat s ludmi. A ked o mne idu po dedine nejake klebety tak sa este zasmejem:D A to este stale pre mna neznamena ze toho cloveka na ulici nepozdravim:D Najvetsim problemom tejto spolocnosti je ze ludia si moc beru k srdcu co si o nich myslia iny.
Ja si myslim, ze skor by jej to viedlo k psychickym porucham, keby, ze chodila nasilu do spolocnosti a pocuvala tie klebety a nenavist medzi ludmi a este by aj bola vtiahnuta proti sebe do intrig - lebo, kto chce s vlkmi zit, musi s nimi vit... A nehovorte, ze v dnesnej dobe najdete spolocnost, ktora je ohladuplna, lojalna, dobra, a ktora pomaha medzi sebou (mozno je, ale iba rodina)... Nieje lepsie sa radsej venovat svojim konickom, ako sledovat a nicit zivot inym? Ved presne, nezije na opustenom ostrove, ma svoju rodinu, zaluby - ma svoj zivot, ktory jej takto vyhovuje. Proste je introvertny typ. To je zle? ja som tiez podobna a som stastna...
Ako sa to vezme. Ano, clovek je tvor spolocensky. Ale to, ze niekto nechodi rad do spolocnosti alebo sa jej vyhyba este neznamena, ze zije izolovane. A ako tu uz bolo spomenute, rozhodujuce je, ze sa tak dobre citi. Ak ma svoje zaluby, ktorym sa venuje, niet o com, ludi stretne tak ci tak, ved nezije na pustom ostrove.
JohnDoe10 ma v tomto pravdu. A moze to viest k peknym psychickym porucham. Niesu ludia ktory vydrzia sami vecne bez toho aby to malo nejaky efekt len ludia ktory vydrzia sami dlhsiu dobu bez toho aby to malo efekt. Prilis vela samoty nakoniec nevyhnutne zacne liezt na mozog.
johndoe tak komu ako. kazdy ma iny charakter...
