Fobia z vracania

alexandra tak aspon do travy a nie na chodnik ako niektori experti.
Ale inak ako vravim ten kto to pocituje stale by mal riesit lekara. Je to viacmenej vsetko v hlave, autosugescia ze ti je zle pritom na 99% ani vracat nebudes.
Jednoducho si treba povedat ze proste noaco ked budem vracat tak sa povracam a zivot ide dalej ale niekto to bez pomoci doktora nedokaze.

Ten dokument nemusi kazdy hned prijat. knie je na to.kazdy pripraveny.. Ale moze niekomu moze v zivote dost.pomoct. preto ho odporucam. Kto je pripraveny, tomu pomoze :) a kamaratka je nekulturne hovado :D :D preto vracala z balkona.. Bala sa ist domov sak mala niak 17. a tymto ludom ale asi.nepomoze ked.im povies.aby nevracali na verejnosti sak toho sa asi najviac boja ze sa im to prihodi chudatka ...

alexandra ten dokument je hlupost, knihu co si napisala nepoznam. BTW preco nesla vracat na WC ale z balkona, trochu nekultura nie? Diky pekne za taku susedku.

Co sa tyka fobie z vracanie, tak ten kto to ma cely den tak jednoznacne lekar, ten kto v obmadzenej miere napr pri ceste tak staci nejest pred cestou. Ziadne jedlo v zaludku, ziadna grcka.
A prosim ludi aby po vonku a v MHD a vobec v spolocnosti nevracali, je to nechutne a hrozne to smrdi a na vracanie su predsa zachody.

A Urcite odporucam vam vseobecne knizku miluj svoj zivot alebo vyliec si svoje telo od Louise hayovej. Alebo mozno ste poculi o filme resp. Dokumente The Secret ak ste nevideli jednoznacne odporucam je to uzastny film :)

Davam sem moj prispevok z jedneho fora: Ahojte ja mam 21 a ked som bola mala som tiez fobiu z vracania. Nebolo to sice az v takej miere ako pisete, ale tiez to nebola prechadzka ruzovou zahradou. Nemyslela som na to kazdy den, prislo to len ked mi bolo zle od zaludka ked som nevedela nieco stravit alebo ked niekto pri mne vracal. Asi od 4 do 11 to bolo dost casto.. Pamatam si ako som v noci nespala ked mi bolo zle od zaludka, az kym mi nevytravilo. Ked som si pomyslela ze by som mala vracat, chcela som radsej zomriet. Keby mi dali navyber, tak by som realne rozmyslala o smrti teraz sa.na tom len zasmejem Ked niekto doma vracal, schovala som sa a zapchavala som si usi ako som vedela alebo som usla von. Bala som sa ze sa povraciam tiez. No nikdy sa mi to nestalo. A AKO SOM SA STRACHU ZBAVILA? Ked som mala asi 17 ako vy kamaratka sa opila a isla vracat z balkona, nebol tam nikto kto by jej pomohol a bala som sa o nu. Povedala som si ze to proste musim prekonat a chytila som jej celo. Absolutne nic mi to nespravilo lebo som si proste povedala ze to nemoze byt take zle! Je to predsa normalne patri to k zivotu.. citila som sa tak silna a bola som na seba strasne hrdaa :) Odvtedy mi zdaleka vracanie nerobi taky problem. Takze som dokaz ze sa to da !!! A ked je vam zle od zaludka snazte sa niako rozosmiat to mi strasne pomaha ked mam krce. Neviem ci sa zaujimate o pozitivne myslenie, liecenie Myslienkami ale krce v zaludku a ked vam nieco netravi byva vacsinou len nestraveny zazitok treba priat co sa udialo a prejde to aj fyzicky.. zasmiat sa od srdca. A vracanie byva strach, strach z noveho, nasilne uvolnenie myslienok. Ked to na vas pride ale aj pocas celeho dna je dobre hovorit si ze bezpecne a s radostou prijimam a zazivam zivotne udalosti. Prichadza ku mne iba dobro. Odkedy vseobecne myslim stale pozitivne a berem zivot pozitivne, uz strach z vracania nemam. Teda uz takmer z nicoho. dalsia vec pozret sa do minulosti odkedy presne sa toho bojite a preco. Ist ku korenu. Je to v podstate neopodstatneny strach ale to urcite viete. Takze da sa to a smelo dotoho! Hlavne vyradit zo zivota stres vyhybat sa mu a nebat sa menit kazdu myslienku ktora sa da z negativnej na pozitivnu. Hlavne tie o vracani ak vydrzite uvidite Pozitivne vysledky. drzim vam palce urcite pride ten zlom ako u mna :)

Ahojte, chcela by som sa Vám trošku vyrozprávať. Totiž, ja už neviem, ako ďalej.
Mám neskutočný, ale neskutočný strach z VRACANIA. Mám to už od útleho detstva. Bojím sa toho samotného napínania a z toho, že niečo zo mňa vyletí. To hnusné a \"smradľavé\". Dávam si strašný pozor na to, čo jem. Na nákupe v obchode kontrolujem na každom výrobku záruky. Keď to už na mňa príde (že mi je zle), tak celú noc trpím, mám pocit, že idem zomrieť.. Mám v sebe pocit beznádeje a úzkosti. A keď mi ešte niekto povie, že veď choď sa vyvracať, tak mi je ešte horšie. Držím to v sebe dovtedy, kým mi to ako-tak nepetrávi a potom sa už nejako uložím do postele a snažíím sa zaspať. Normálne sa aj modlím, až nevraciam!!! Na druhý deň mi je celý deň zle...To je z toho, že som to \"zlé\" v sebe dlho držala. Až dovtedy, kým mi to nestrávilo. Na ten druhý deň mi je zle až tak, že mám niekedy aj teplotu. Vždy si po takomto nepíjemnom zážitku poviem, že sa idem lepšie stravovať, že zahrniem do jedálničku viac zeleniny a ovocia, menej tuku a pod. Ale ak mi už nič nie je, tak vždy to poruším.. Ďalšia vec je taká, že v živote som nebola na školskom výlete, čo sa bojím, že mi bude zle a budem vracať. Sbsolutne nepijem alkohol, lebo sa bojím, že budem vracať...Proste stááále a dookola to istéé... Už mi to ide na nervy, ale neviem si pomôcť. Proste mám strach.

trosku mi odpadol kamen zo srdca. tiez som si myslel, ze taky sprosty a bat sa takej veci mozem iba ja. trapi ma to uz od detstva, teda skoro 20 rokov, aj ked sa striedaju fazy ked sa to ako tak zvladam. Lenze pred polrokom som mal nejaku virozu a odvtedy som K.O.. Za ten cas som schudol skoro desat kil, prestal som chodit von, bavit sa z ludmi, takmer nejem. Jem iba cez vikendy ked nie som v praci, lebo viem, ze budem sam a vtedy si poviem, ze ked mi bude zle, aspon budem mat klud. Cez tyzden trpim, lebo pracujem s ludmi, cestujem MHD, takze pre istotu prakticky len veceriam a aj to iba malo, lebo na druhy den idem zas do prace a bojim sa, ze by mi bolo zle. Co mi aj velakrat je, lebo si to vsugerujem. Viem, ze ma to zabija a nici zivot, ale nedokazem nad tym vyhrat... Ak ma niekto nejake skusenosti alebo rady ako to porazit, prosim napiste mi na tarzan888@zoznam.sk ( e-mail blby, alebo urcite chapete preco). Vopred dakujem za hociake rady.

Ahojte .... ja tu mam tiezzalozenu podobnu temu ... mam totizto to iste .... doposial som bola presvedcena o tom ze to mam len ja prtoze je to absurdne aby sa niekdo bal vracania .. no ako vidim je nas vela .... strasne mi to nici zivot .. tiez neviem kedy si to namylsam a kedy nie .. :( ... je to strasne ... kolko krat si hovorim ze to prekonam ale ked uz ide do tuheho tak NIE .... neprekonam ... zaseknem sa a nemozem proste pokracovat dalej ... aj keby mi to malo pomoct tak proste nie ... moj psychiater mi moc nepomohol kedze berem tabletky ktore mi sice zlepsili zivot no fobiu nezastavili ... som uz celkom dospela a uvazujem v buducnosti nad dietatom ... ale neviem ako to dokazem ked len priatelova dcerka povie ze ju boli brusko a ja uz utekam kadelahsie len aby sa naaaahodou nepovracala .. :( .. nemozem mat dieta ... nemozem nic ... nemozem stat ani len pri mojom priatelovi ked mu bude zle a bude chciet aby som bola prinom ... nici mi to zivot a naozaj netusim co s tym idem robit ...

ja mam niečo podobne.. ja len mam panicky strah z toho že ked mi je zle tak sa bojim že ma napne a budem musieť vracať..radšej nech ma režu ako by som mala vracať :/ blee.. a to som nevracala asi 6 rokov :D a ani tak skoro určite nehodlam

ahojte aj ja mam fobiu je to ozaj neskutocni pocit ked zrazu v autobuse neviem sa poriadne nadichnut zacne my byt srdce a neviem prehltnut.snazim sa na to nemysliet ale neda sa to ked to zacne nevie prestat.v poslednom case my zacali trpnut ruky.brala som lieky ale prestala som .mala som na to svoje dovody .neprajem nikomu prezivat take nieco