Fobia z vracania

Ja keď dakoho vidím grcať tak hneď grcám aj ja :D

Ahojte ja mam fobiu z toho ze niekto vracia uplne to neznasam , ked niekto co len povie ze mu je zle zacnem mat uzkosti a vypytujem sa ho stale ci mi je zle .viete ako by som to mohladat prec ?

Ahojte taktiez mam fobiu z vracania alebo lepsie povedane z toho ze mi bude zle a ze sa povraciam .. strasne mi to zhorsuje zivot .. mam to od malicka a rodicom som to povedala az na strednej skole .. neviem co robit .. chodim k psychiatrovi a psychologicke ale neviem ci mi to pomaha .. samozrejme niekedy su obdobia kedy zvladam vsetky sitacie ukazkovo ale niekedy ako keby som dostala blok a pomaly ani z domu nemozem vyjst... mam priatela s ktorym planujem buducnost velmi ho lubim ale tento problem to vsetko stazuje a robi nam problemy.. zaujimave je ze ked idem niekam sama tak mi nič nie je ale akonahle idem s niekym tak som nervozna a mam strach ze sa dovraciam ..

Ahojte
Tiez trpim touto zvlastnou fobiou z vracania. Je to strasne. Sama velmi dobre poznam triasky a studenych ruk. Myslim ze niekedy moj strach presahuje medze. Neviem sediet pri stole, vydrzat v triede na vyucovani a v poslednej dobe velmi mslo spim. Pred troma rokmi som bola na psychiatrii pretoze som radsej nejeela ako by sa mi mohlo nieco stat. Takze musels som pribrat. Iba teraz v lete som konecne vysadila antidepresiva a moje stavy sa zhorsili. Vzdy ked som viac najedena som nervozna a akonahle ma boli zaludok saliem strachom. Velmi casto uz dokonca myslim len na to ze leby som tu nebola, nebala som sa. Naozaj neviem co mam robit. Strach ma casto ovlada!

Tak si vzdy zober zo sebou vrecusko a prinajhosom sa vyvracias tam alebo rychlo skocis na zachod.

Ahojte vsetci ludia trpiaci touto nevsednou fobiou :)
Rovnako ako alexandra :) som viac-menej uspesne prekonala fobiu z vracania. U mna sa tato fobia formovala od detstva, neviem presne kedy to zacalo, ale pamatam si ze este aj moji rodicia to nechapali a mali z toho zarty. Nezniesla som vidiet niekoho vracat, ked vracal niekto v rodine zapchavala som si usi. Ked som mala asi 12-13 rokov, na dovolenke som zjedla nieco zle, bolel ma zaludok ale zo strachu som sa nevyvracala. Velmi som to chcela v sebe potlacit, aj sa mi to podarilo ale odvtedy to nabralo na obradkach a ja som prestala jest-zo strachu ze sa povraciam. Vrchol nastal ked som do seba nechcela prijmat uz takmer ani tekutiny, lebo som sa bala vracania. Nasi sa samozrejme velmi zlakli a ja som skoncila na 2 tyzdne v nemocnici na pozorovani. Vzdy som mala stihlejsiu postavu a robila som balet, takze samozrejme ma podozrievali , ze mam mentalnu anorexiu. Hanbila som sa vtedy priznat o co naozaj ide. Zlom u mna nastal asi okolo 18-20 rokov, ked vsetci moji kamarati uz vo velkom zurovali, popijali a potom samozrejme mnohi aj vracali. Nedalo sa tomu uplne vyhybat a kedze som spolocensky clovek velakrat som s tym bola chtiac-nechtiac konfrontovana. Momentalne mam 27 rokov a uz sa nebojim :) Samozrejme prijemne mi to stale nie je, ale viem s tym zit. Vzdy ked ma to aj nahodou napadne tak si poviem" trva to par sekund a aspon sa mi ulavi". Pokial by sa to aj stalo kdesi na verejnosti, tak ma par ludi uvidi, svet sa nezruti a nikto ma kvoli tomu nebude odcudzovat. Treba sa k tomu postavit racionalne a potom sa cloveku hned lahsie funguje :)

Dobrý deň. Už od malička trpím fóbiou z vracania. Vždy keď mi je zle mi začnú tŕpnuť ruky a neviem si vystrieť prsty. Začnem úplne panikáriť. Chytím akúsi triašku a nevládzem ani stáť na nohách. Veľmi mi to zťažuje život, pretože som mažoretka a chodíme na rôzne súťaže, vystúpenia a podobne. Keď už mám nastúpiť do autobusu, začne mi byť veľmi zle. Musíme stáť na každej zastávke, až sa úplne zatnem a už naspäť nenastúpim. Je mi zle už aj v tedy, keď počujem že je zle niekomu inému. A keď už vidím niekoho zvracať tak mám tieto stavy. Naši ma chcú zobrať ku psychológovy ale podľa mňa sa nič nezmení. Nechodím ani na školské výlety pretože sa bojím že mi bude zase zle. Vždy pred tým ako mám niekde cestovať si už vsugerujem že mi bude určite zle a že určite budem zvracať. Už aj teraz mi je zle a to o tom len píšem. Už fakt neviem čo mám robiť...

Ahojte, chcem sa s vami podeliť o môj príbeh.. Taktiež trpím takzvanou \"fóbiou z vracania\" a musím povedať že je to veľmi nepríjemné. Neviem ako sa toho zbaviť, trpím tým už od detstva a stále ma to drží. Na základnej škole som nechodila na školské výlety, pretože som sa bála že bude v autobuse niekto zvracať.S priateľmi nikdy nepijem alkohol, pretože sa bojím, že mi bude zle. Veľmi by som sa tejto ťažkosti chcela zbaviť pretože ma to už dlhú dobu trápi a viem že je dôležité aby som to prijala ako normálnu vec ktorá do života patrí ako každý iný ľudský prejav..už viac krát som si toto povedala ale mám pocit že je to zbytočné, pretože akonáhle príde situácia, že mi príde trošku zle od žalúdka alebo niekomu inému v mojom okolí, začnem na to myslieť a sugerujem si to a začnem mať pocity úzkosti. Navštevovala som psychologičku, ktorá mi aj tak absolútne nepomohla, jediné čo urobila bolo, že mi predpísala lieky, ktoré som brala asi 5 rokov a teraz, keď mi ich vysadila sa cítim úplne rovnako. Je tu niekto taký, kto sa nejakým spôsobom zbavil tejto fóbie a poradil by mi (a teda aj ostatným) ako sa toho zbaviť?
Pekný zvyšok dňa prajem. :)

ahojte, úplne sa čudujem koľko ľudí ma rovnaké problémy ako ja, dlho som nevedela prísť na to ž čoho to je, ale potom som si spomenula že ako 4-5 ročná som sa na noc prejedla mandlami a potom som rano z toho vracala a museli sme isť na pohotovosť, odvtedy mám panický strach z toho že ja alebo niekto v mojom okolí môže kedykolvek zvracať, vždy od takych ludí utekám a neviem im nijak pomocť.
potom v 12 rokoch som z pokazenej čapovanej kofoly 2 tyzdne hnačkovala až som skončila v nemocnici na dehydrataciu a odvtedy sa bojím aj črevných problémo.
teraz je to už lepšie ale tiež som niekolko rokov nemohla poriadne jesť, hned ako som pocitila ze mam zaplnený žaludok už som do seba viac nedostala a preto som rapidne schudla
veľmi mi pomohlo čitať knihy o pozitívnom myslení a autosugescii ale moj problém to neodstránilo úplne
neviem si predstavit ako budem vychovavat deti ktoré zvyknu byť často choré a z hocičoho im je zle.
neviem či mi nejaky psycholog alebo psychiater pomoze, sama si uvedomujem aky mam problem aj viem že to sposobuju traumy z dectva ale vždy to v mojej hlave ostane

Hej suhlasim sak ta kniha je v podstate o autosugescii aj film.. Kto ma pocit ze uz to nezvlada sam tak niaky specializovany psycholog ci terapeut bude podla mna najlepsia pomoc a ulava :) ale nie taky co len naordinuje lieky a cau.. musite Sa pytat a najst takeho co bude s vami pracovat ..a co dodat uz len drzim palce :)