Prosím čo i len o malú radu, resp. usmernenie v mojom probléme, riešení manželskej krízy.
Pár hlavných faktov:
Som 12 rokov vydatá, s manželom máme 2 dcéry (žiačky ZŚ), máme vlastné bývanie i prácu, obaja absolventi VŠ. Ešte musím uviecť, že manžel je starostlivý otec, manžel, postará sa o rodinu, ba dokonca trávi s nami víkend. Už dlhšie (cca 1,5 rok) zrejme prechádzame manželskou krízou Z môjho pohľadu je problém v komunikácii medzi nami partnermi, z dôvodu odlišnosti názorov na trávenie voľného času manžela , konkrétne doby posedávania s kamarátmi. Manžel má managersku funkciu, ako každý je vystavený veľkému stresu. Bolo pre mńa prirodzené akceptovať Jeho čas na relax, ktorý trávi 2 krát do týždňa športom , pobytom v saune a posedením s kamarátmi v rozumnom čase (cca do 22.30 – 24.00 hod). I ja občas zájdem s kamarátkou si posedieť, ale v dohodnutom čase sa vraciam,. Pre mňa nastáva problém v tom, že postupom času manžel začal to posedenie s kamarátmi časovo predlžovať, nemá rád, keď ho mobilom volám, aby mi dal vedieť kedy dojde, resp.ako dlho sa zdrží. Problém je v tom, že kým nepríde domov mávam stavy úzkosti, strachu a hnevu a s pribúdajúcim časom sa to stupňuje, nezaspím kým nepríde domov. Najviac ma to hnevá cez týždeň, keď sa potrebujem vyspať do práce. Iba občas príde z posedenia mierne opitý (2- 3 poháriky), nerobí cirkus, len ja sa neviem udržať a stále mu opakujem, že si to neželám. Dojde k hádke, tvrdí že na vine som ja, niekedy sa dokonca odsťahuje zo spálne, odmieta kontakt. Keďže sa hádky kvôli tej istej veci x- krát opakujú a stále (napriek jeho sľubom že zavolá, alebo príde včas) som oklamaná,cítim sa ako v bludnom kruhu. Na objasnenie pridávam, že nejakou sebaanalýzou sa domievam, že tieto moje vyššie uvedené stavy sa mi spájajú s mojim detsvom, keď sme s maminou do neskorých hodín čakali na otca, boli hádky , cirkus... O tomto mojom zážitku z detstva a strachu, aby sa aj mne také niečo nestalo som otvorene hovorila aj s manželom, s prosbou aby určil jasné pravidlá, oznámil kedy dojde atď. Naprik tomu, že viem kde je, ským je, čo robí, že on nie je môj otec, neviem s tými mojimi stavmi bojovať aj keď o zlej mojej reakciii samu seba presviedčam...Samozrejme máme aj bežné problémy, ktoré sme schopní spolu poriešiť. Možno Vám sa môj problém nebude zdať problémom, ale pre mňa je to nateraz najväčší problém, pretože som pernamentne oklamaná v tej istej veci, nebaví ma dokonca už to 100 krát rozoberať, je to pre mňa bludný kruh, padlo už aj slovo rozvod ak sa neprispôsobím ... Myslím si že je čas zájsť resp. poradiť sa s psychiatrom, lebo je to sebazničujúce a zbytočne ničí aj dobré veci. Mám manžela stále rada, záleží mi na ňom, neuspokojím sa len s tým že sa mám prispôsobiť a bude dobre, desím sa toho, že všetko čo bude ďalej robiť prijmem bez námietok. Nie som bezchybná, často iba ja skloním hlavu a robím kompromis ...
Nehnevajte sa dlhý obsah, prosím pomôžte aspoň radou ako zachrániť mi manželstvo...