hadku riesi urazenostou niekolko hodin ,alebo dni

ahojte, vidim ze vela ludi najma muzov sa uraza
Zacala som mat pocit ze urazlivy muzi si vyberaju tolerantne a priame zeny aby mali komu robit to peklo.Vedia ktore citlive zeny su obete a budu trpiet.Take si vyberaju .
Kazdy den riesim nejake to jeho drobne urazenie ironicky a potom su dni ked sa urazi velmi na a cely den.
Riesim to najnovsie tak ze mi je uplne lahostajne ci je prave urazeny ,alebo nie. Vtrhnem mu do izby a rozpravam si co chcem, NEDAM sa ubit, ze sa budem bat co mu mozem povedat a co nesmiem a davat si pozor na kazde slovo. na zaver sa ironicky sa spytam kolko mu bude este sibat.
Snazim sa ho si vobec nevsimat a v duchu si vravim ze on to inak nevie. .Najhorsie je ked sa urazi a niekam spolu musime ist napr do divadla. Uz nam dva krat prepadli listky co on trucoval a presedel urazeny 7 hodin v izbe miesto v divadle.Pricinu konfliktu si ani nepmatam lebo to bolo tak nieco smiesne a malicherne, mozno nejaka veta nejake slovicko co sa mu nepacilo..nedat sa ubit.

Fixka, momentálne aj ja riešim urážlivého chlapa a náhodou som našla túto diskusiu.
Žijeme spolu 23 rokov, ale nebývame spolu, čo je veľká výhoda. Je to dobrý človek, ale je príšerne urážlivý. Až mi je to niekedy smiešne. On sa urazí aj za mňa:))). Sú to úplné hovadiny, vlastne veľakrát ani neviem, prečo sa zase urazil. Len je odutý a je schopný nebaviť sa so mnou aj mesiac, pokiaľ by som to ja nechala tak. No lezie mi to poriadne na nervy. Ja potrebujem všetko okamžite vyriešiť a ide sa ďalej a nie sa odúvať.

utec co ti nohy stacia

od takych ludi, ktory len kritizovat vedia, bezat prec, nic si nezasluzia,uplne nic!. mna kritizuje priatel tak ako vie, nic si neceni, je uplne nenormalny

vy ste asi obaja prilis prchke povahy:-))rozculit sa pre nepodstatne veci,je zbytocne minanie energie.netreba ich proste riesit,netreba hned kricat,treba napocitat do 10 a neriesit.ubera vas to o dost sil.a hlavne netreba sa vyhrazat ze sa s nim rozijdes,aby to raz neurobil on.ak sa raz urazi ,treba ho nechat tak,a urobit si vlastny program,ignorovat ho,ist na par dni,k rodicom,s kamoskou na kavu atd.

ja som bola taka ista s tou urazlivostou tiez som to odkukala od otca...A poviem ti tak ze len "facka" cloveka preberie inak sa nezmeni. Ja som si bola ista ze chyba je v inych nie vo mne ale az potom ked sa vsetko zosypalo som prisla na to kde je chyba. Ze som sa spravala ako idiot, mama sa dodnes ku mne boji ozvat aj ked sa da povedat ze som sa s tym popasovala. A inak je to vtipne ale teraz ja mam podobneho priatela tiez sa zduje a sam nepride. Je to taky blby zacarovany kruh... Proste som nevladala zniest kritiku na svoju osobu casto sa strhnem ked pocujem ze som zase nieco zle urobila...snazim sa to zobrat bez zbytocnych emocionalnych vykyvov :-/ ide to tazko!

fixka lenže vy sa na tom neskôr zasmejete, ale ja keď to spomeniem znovu sme tam kde sme boli.
Som si vedomá toho, že si je mnou istý, ale ide o to, že ja nevydržím mať vzťah keď je urazený a celé dni je ticho, lebo o čom má byť vzťah? Nakoniec si priznám vinu (aj keď som nič nespôsobila) a on ako keby získal grammy - spokojný, že znovu dosiahol svoje. A mne povie, že mám strašnú povahu ... že nie som normálna, nech sa idem liečiť, ale to už ide do urážania, potom sa mi vyhráža, že odíde, alebo nech sa zbalím a idem ja, že ma už nechce ... ale takto sa stále rieši problém? že radšej sa rozídem alebo odídem akoby sme to mali normálne vyriešiť, alebo aby sa ospravedlnil??? To by som chcela asi príliš! Všetci radia rozchod, ale prečo? Všetko je super, ale keď prídu hádky ...

preč z takého vzťahu...budeš nešťastná

gratulujem Ti fixka, že si sa odhodlala rázne zakročiť.Bodaj by som ja bola taká, ale teraz je to vlastne už jedno. Tiež mám doma urážlivého manžela, celých 19 rokov.Z toho 10 rokov na kamióne, takže našťastie sme spolu málo. Ale stačí, keď príde na deň - dva domov a je to.Z pokojného rozhovoru zrazu vybuchne a ja ostávam v nemom úžase, že za jakú to banalitu. To nekonečné napätie z toho, aby som nebodaj niečo nevytkla, dusiť v sebe veci, kontrolovať sa, tie nezmyselné reakcie ma neskutočne ubíjajú a čo Ti poviem...čo ako si to nechcem priznať...svojho muža už nemilujem, úplne som vychladla, pohár už dávno pretiekol. Ale s ním sa nedá.Hádky končia tak, že ja sa rozplačem. Síce on sa tvári, akoby sa nič nestalo, ale vo mne sa zakaždým niečo láme. A vieš čo je najhoršie ? Pred šiestimi rokmi som spoznala jedného skvelého muža, boli sme spolu 9 mesiacov. Bol pravý opak manžela a ja sprostá, keď som sa priznala a videla, ako to manžela zlomilo, rozišla som sa s tým mužom a dala šancu nám.Nechcela som rozbiť rodinu, mali sme 12 ročnú dcéru. Ale zlomila som aj toho dotyčného, 5 rokov sa nevzdával a stále ma kontaktoval. Ja som ho milovala, ale bola tu rodina. Keď som si začala uvedomovať, že som vlastne veľmi nešťastná s manželom a chcela som sa k nemu vrátiť, bolo už neskoro. Našiel si inú. Teraz sa neskutočne trápim a nechce sa mi žiť. Ak vidíš, že sa s ním nedá rozumne rozprávať, že si neuvedomí, kde robí chybu, radšej sa rozíďte. Predstav si, že to bude tvoj manžel, prídu deti. Čo budú vidieť ? Ofučaného ocka, ktorý sa zavrie aj pred nimi ?

jasné to poznám ...presne toto mám doma, hrôza s takým žiť, človek len príde o nervy, ale už to aspoň viem pomenovať:o)
CHLAPSKé EGO - berie sa príliš vážne, nevie sa nad sebou zasmiať, ani spolu so mnou nie ....proste dement